Film o živote Jeana-Luca Godarda je málo objavný, nadnesený manifest

Režisér oscarového Umelca prichádza do kín s tragikomickou snímkou o živote ikony francúzskej novej vlny.

Foto – Film Europe

Podkladom pre vznik životopisného filmu Obávaný bola pre režiséra a scenáristu Michela Hazanaviciusa kniha Godardovej manželky Anne Wiazemskej. Išlo o krátkodobé manželstvo, no vďaka bujarému obdobiu vo francúzskej spoločnosti a spolunažívaniu so svojráznou osobnosťou bolo o čom.

Hazanavicius za nostalgického Umelca (2011), ktorým si uctil nemý film, získal päť Oscarov, zvíťazil aj v hlavnej kategórii. Vtedy sa meno akéhosi neznámeho Francúza dobývajúceho Hollywood šírilo rýchlo, Umelec bol výnimočným filmom. Podobný úspech už nezopakoval.

Do príbehu o konkrétnej kapitole v živote Godarda vložil opäť dostatok energie, pohráva sa s obrazom, odkazuje na Novú vlnu a človeka, ktorý spôsobil nemalý prevrat vo vnímaní filmového umenia, modeluje ako obyčajnú meštiansku figúru, ktorá dopláca (nielen) na politickú angažovanosť. Hazanavicius zaiste rozumie, čo vo svete kinematografie znamená, Godarda si však uctil úplne inak.

Hovoria o ňom, že bol nezaraditeľný rovnako ako jeho filmy. Jeden z najvýraznejších filmárov svojej generácie často improvizoval, skúšal a hľadal nové cesty, ktorými by rozprával príbehy. Nebál sa šokovať a robiť veci po svojom už v provokatívnom fragmentárnom debute Na konci s dychom, ktorý sa stal nestarnúcou klasikou, alebo v dystopickom sci-fi Alphaville.

Popieral a menil pravidlá audiovizuálneho umenia ako vtedy málokto.

Zaradil sa do filmársky anarchistického obdobia – intelektuálneho hnutia, keď sa popierali konvencie a odborná verejnosť vyčítala na konci päťdesiatych rokov francúzskemu filmu prílišnú strnulosť.

Na báze radikálneho experimentu s vizuálom, strihom či naratívom a všeobecného odmietania vtedajších filmových tendencií členovia Novej vlny podporovali rozvoj v oblasti kinematografie, dotkli sa však aj celkového konzervativizmu v spoločnosti.

Ich forma a štýl vniesli do filmového umenia inakosť do takej miery, že samotného Godarda obviňovali z pohŕdania divákom.

Je revolúcia, na lásku nie je čas

Populárny Louis Garrel vystupuje ako predstaviteľ hlavnej postavy presvedčivo, i keď primárnym cieľom bolo pútavejšie zosobnenie s jemne humornou zložkou. Nehovorme o striktne autentickom opise človeka.

Garrel sa ešte dávnejšie objavil aj v erotickej dráme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |