Denník N

Prestaň začínať. Začni prestávať

Ivan Kadlečík (vpravo) a Ludvík Vaculík koncom 80. rokov na stretnutí zakázaných českých a slovenských spisovateľov v Bzenci. Foto - archív A. B.
Ivan Kadlečík (vpravo) a Ludvík Vaculík koncom 80. rokov na stretnutí zakázaných českých a slovenských spisovateľov v Bzenci. Foto – archív A. B.

Ivan Kadlečík nás svojím literárnym dielom i životným príbehom poučil aj o tom, že čas je tu stále celý a všetok, nedeliteľný od večnosti minulej po večnosť zajtrajška.

„Prestaň začínať. Začni prestávať,“ povedal kedysi Ivan Kadlečík Ludvíkovi Vaculíkovi v priateľskej dišpute o tom, ako sa noblesne vyrovnať s úkladmi seniorského veku. Našťastie pre nás, čitateľov, sa ani jeden, ani druhý vtedy týmto žičlivým odporúčaním (aspoň čo sa týkalo ich literárnej tvorby) príliš neriadil.

Možno by sa patrilo upresniť, kedy vznikol tento bonmot, kedy bolo to kedysi. Ale vlastne je to nutné? Veď opäť Kadlečík nás poučil aj o tom, že čas je tu predsa stále celý a všetok, nedeliteľný od večnosti minulej po večnosť zajtrajška. Na dátume nezáleží, pokračoval vo svojej úvahe, ktorú zakončil skvostnou vetou: „Česť nezávisí od toho, koľko je hodín.“ Vetou, ktorá by si v prostredí exaktných vied vyslúžila štatút axiómy, pomenovanej podľa neho, a ktorou by sa učené hlavy riadili pri vysvetľovaní zákonitostí hoci aj fyziky ako Kadlečíkovou konštantou.

On však svet exaktných učených hláv nahradil hlavami

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie