Orbánovo Maďarsko – všetci sa mu musia podriadiť
Kritickí mimovládni aktivisti a nezávislí umelci patria medzi tých, ktorých uplynulé roky postihli najhoršie.
Jedným zo symbolov dnešného Maďarska sú sobotňajšie titulné strany vplyvných regionálnych denníkov, ktoré v posledných rokoch poskupovali oligarchovia blízki Viktorovi Orbánovi – alebo sčasti sám premiér cez jedného nastrčeného oligarchu.
Všetky vyšli s rovnakou fotkou Orbána, s rovnakým hlavným titulkom a s rovnakým článkom vyzývajúcim na voľbu vládnej strany Fidesz.
V minulosti sa tieto denníky zaoberali hlavne regionálnymi udalosťami, dnes ich obsah určujú centrálne. Riadia ich zo štátno-straníckej centrály, tak to funguje u našich susedov viacmenej so všetkým.
V predvolebnom Maďarsku som stretol jediného človeka, ktorý stále veril vo víťazstvo opozície a koniec Orbánovho režimu. Bol to Gergely Karácsony, kandidát na premiéra najvýznamnejšej demokratickej opozičnej sily, predvolebnej koalície Maďarskej socialistickej strany a strany Dialóg pre Maďarsko.
Teda aspoň sa tváril, že verí, tiež však už pôsobil veľmi unavene a rezignovane.
Vidiek volí Orbána
Masívna vládna kampaň, tematicky zredukovaná na strašenie imigrantmi, podľa posledných prieskumov mobilizovala najmä voličov na vidieku. Obyvatelia dedín a malých miest, ktorí v živote nevideli utečenca, ale stále sledujú štátnu televíziu, počúvajú štátny rozhlas a čítajú regionálne denníky alebo noviny samospráv (obvykle tiež ovládaných Fideszom), uverili premiérovmu tvrdeniu, že je jediným,
