Denník N

Evolučný príbeh obočia: prečo sa nám vyplatila strata veľkého nadočnicového valu a zisk pohyblivého obočia

Vďaka menšiemu čelu s výrazne pohyblivým obočím dokážeme vyjadriť oveľa širšiu škálu emócií. Foto - Fotolia
Vďaka menšiemu čelu s výrazne pohyblivým obočím dokážeme vyjadriť oveľa širšiu škálu emócií. Foto – Fotolia

Moderní ľudia vymenili výrazný nadočnicový val za menšie čelo s výrazne pohyblivým obočím, vďaka čomu dokázali na tvári vyjadriť oveľa širšiu škálu emócií.

Nad novým výskumom, ktorý vyšiel tento týždeň v časopise Nature: Ecology & Evolution, možno nejeden kritik zdvihne pochybovačné obočie.

No vedci z univerzity v Yorku sú presvedčení, že anatomická zmena od výrazného nadočnicového valu (oblúka) našich pravekých predkov k zvislému čelu s pohyblivým obočím moderného človeka možno prispela k tomu, že na rozdiel od neandertálcov sme nevymreli, ale postupom času sme osídlili celý svet.

Tak ako parohy na jeleňovi, aj výrazný nadočnicový val pravekých ľudí slúžil ako znak dominancie a vzbudzoval rešpekt ostatných jedincov.

Od obočia cez emócie až k vzťahom

No trio autorov v novej štúdii píše, že moderní ľudia tento znak vymenili za menšie čelo s výrazne pohyblivým obočím, vďaka čomu dokázali na tvári vyjadriť oveľa širšiu škálu emócií.

To sa pre spoločensky žijúce tvory, ako sú ľudia, mohlo ukázať ako kľúčové.

Predstavte si situáciu, že by ste sa bavili s iným človekom, no z jeho tváre by ste nevedeli vyčítať, či je smutný, nahnevaný alebo sa raduje. V takom prípade by komunikácia v skupine viazla a ľudia by sa v spoločenskej realite nevedeli zorientovať.

Pohyblivé obočia na tvári s menším vertikálnym čelom nám poskytli nové komunikačné prostriedky.

Schopnosť vyjadriť zložité emócie umožnila, že sa spolupráca medzi členmi skupiny mohla utužovať, čo im poskytovalo výhodu oproti iným živočíchom. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie