Daň za zodpovednosť

Robiť chyby je ľudské, ministerstvo financií ich však opakuje, keď chce zbabraný odvod z poistenia nahradiť daňou z poistenia.

Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR

Autor je analytik INESS.

Predstavte si, že dostanete za úlohu znížiť počet ľudí, ktorí si poisťujú majetok. Znížiť počet ľudí, ktorí sa poisťujú pri ceste do zahraničia alebo sa poisťujú proti úrazu pri lyžovačke. Predstavte si, že vašou úlohou je obmedziť ponuku poistných produktov. Že máte znížiť počet poisťovní ponúkajúcich svoje produkty. Čo urobíte? Nielen každý biznismen, aj učebnica ekonómie vám dá rovnakú radu. Musíte zvýšiť cenu. Presne tohto postupu sa drží minister Kažimír.

Jeho ministerstvo už pred rokom predstavilo nepodarok s názvom odvod z poistenia. Napriek všetkým výhradám a upozorneniam, ktoré ministerstvo dostalo od regulovaných subjektov, analytikov, expertov. Po roku ministerstvo bez hanby priznalo, že tento nepodarok: „je nesystémovým a neefektívnym opatrením.“ Občan sa už nádejal, že sa stal zázrak, odvod bude odstránený, štát si priznal chybu. Chyba lávky, ako vravia bratia Česi.

Ministerstvo financií tu predsa nie je na to, aby posudzovalo reálny vplyv daní. Kažimíra má vláda na to, aby dane vyberal. Zbabraný odvod má byť po novom nahradený daňou z poistenia.

Opakovaná chyba

Robiť chyby je ľudské, poviete si. Ale opakovať ich? Nový návrh dane z poistenia si vyslúžil rovnakú nádielku odborných výhrad. Daň má byť opäť retroaktívna, teda uplatní sa aj na zmluvy, ktoré vznikli dávno pred zavedením tohto odvodu/dane. Zákon je navrhnutý nejasne, v podstate tak, aby občan nevedel, či platí daň on alebo poisťovňa. Zákon má platiť od 1. októbra i napriek tomu, že zákony s vplyvom na podnikateľské prostredie majú podľa pravidiel, ktoré si stanovila samotná vláda, platiť vždy od 1. januára.

Počas rokovania k hromadnej pripomienke verejnosti sme sa dozvedeli, že už je na stole nový návrh. Nastalo v ňom asi len jediné zlepšenie, z návrhu vypadlo životné poistenie, štátna kasa „obetovala“ 22 miliónov eur daňových výnosov. Vláda teda nebude trestať ľudí za to, že sa poisťujú pre prípad predčasného úmrtia, ale „len“ za to, že sa poistia pre prípad zranenia, pre prípad choroby, či pre prípad poškodenia majetku. Za to, že sa človek chce správať zodpovedne, si Kažimírove ministerstvo bude pýtať 8 %.

Slovenský trh je pritom známy nízkou mierou pokrytia majetku poistením. Porovnanie výdavkov poisťovní a skutočných povodňových škôd ukazuje, že škody platia občania, prípadne štátny rozpočet. Povodne však zároveň vytvárajú oblasti, v ktorých poisťovne nechcú domy poisťovať. Myslíte, že daň z poistenia bude využitá na podporu týchto oblastí či prevenciu a krytie škôd, ako sa to píše v programovom vyhlásení vlády? Opäť chyba. Dodatočných 35 miliónov eur si chce vláda nechať pre seba, možno na financovanie sociálnych balíčkov.

Hlavný je dojem

Odhliadnime na chvíľu od faktu, že daňové príjmy vlády utešene rastú a každý nový príjem len odďaľuje potrebné reformy na zefektívnenie verejnej správy. Peniaze by vláda mohla získať zvýšením DPH, zvýšením dane z príjmov alebo zavedením dane z vína. Neurobí tak. Z technického hľadiska by to bolo stokrát jednoduchšie.

To však nie je zámer marketérov tejto vlády. Tí majú za úlohu vyvolať dojem, že daň platia poisťovne, občan by predsa zvyšovanie „klasických“ daní odmietol. Naoko skrytou daňou z poistenia však aj sociálne orientovaná vláda dokáže zdaniť za zodpovedné správanie aj nízkopríjmové skupiny.

Mňa osobne na dani z poistenia najviac udivuje jedna vec. Negatíva dane sú okato jasné, ale pozitíva a prínosy dane žiadne, teda okrem príjmov vlády, ktoré vďaka nej vzrastú o 0,3 %. No na ktorom ministerstve sídli Útvar hodnoty za peniaze? Áno, príjem štátu nie je výdavok, ktorým sa analytici tohto útvaru primárne venujú. Ale princíp váženia negatívnych dopadov a prínosov by mal byť na ministerstve financií imperatívom.

V rozporovom konaní získali predstavitelia úradu dostatok argumentov, prečo je daň z poistenia nákladom a nie prínosom. Ministerstvo malo možnosť návrh stiahnuť, ale neurobilo to. Verejnosti tak posiela slušný balíček negatívnych následkov s trápnym argumentom: „Veď aj iné krajiny majú podobnú daň.“

 

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |