streda

Dnes je Deň Zeme, vedci upozorňujú na vplyvy globálneho otepľovania

Za globálne otepľovanie je zodpovedný človek, zhodujú sa vedci. V ostatnom období vášnivo debatujú o krokoch, ktoré musíme podniknúť k tomu, aby sme jeho negatíva na našu spoločnosť znížili.

22. apríl je Deň Zeme – na celom svete si pri tej príležitosti pripomíname dôležitosť ochrany životného prostredia. Udalosť sa slávi od roku 1970. Očakáva sa, že tento rok sa do akcie zapojí až okolo miliarda ľudí vo forme rôznych environmentálnych mítingov, sadenia stromov a iných podujatí.

Greenpeace Slovensko sviatok využila, aby upozornila na to, že klimatická zmena je „momentálne najväčšou environmentálnou, sociálnou aj bezpečnostnou výzvou“. „Hlavným vinníkom je naša vysoká spotreba fosílnych palív, odlesňovanie, produkcia odpadov a neudržateľné poľnohospodárstvo,“ dodáva organizácia.

Stanovisko Earth League

Stanovisko k environmentálnym výzvam súčasnosti dnes vydala aj Earth League. Ide o medzinárodnú platformu, ktorá združuje odborníkov zo špičkových inštitúcií z celého sveta.

Výzva obsahuje osem bodov, o ktorých si vedci myslia, že by mali byť cieľom rokovaní na nadchádzajúcej konferencii OSN o klimatických zmenách, ktorá bude v novembri a decembri v Paríži. Patrí k nim napríklad obmedzenie globálneho otepľovania na menej ako 2 °C oproti obdobiu predindustriálnej éry, nulové emisie uhlíka do roku 2050, alebo finančná pomoc pre rozvojové krajiny, ktoré sužujú klimatické zmeny.

Podľa Earth League ide o opatrenia, ktoré musíme na konferencii v Paríži prijať, aby sme sa vyhli zničujúcim následkom v podobe nárastu hladiny morí, suchám, záplavám a vlnám horúčav.

„Šesť rokov po zlyhaní v Kodani (konferencia OSN o zmene klímy v roku 2009, pozn. red.) má svet druhú šancu na to, aby sa zhodol na bezpečnej ceste do budúcnosti, ktorá neohrozí blaho ľudí vo svete,“ povedal Johan Rockstrom, riaditeľ Earth League pre BBC.

Otepľuje sa, môže za to človek

Vo vedeckej komunite existuje zhoda, že ku globálnemu otepľovaniu (postupné otepľovanie zemského povrchu, oceánov a atmosféry) dochádza, informuje NASA.

Zo štúdie z roku 2010 plynie, že 97 percent zo vzorky takmer 1500 klimatológov vo svete si myslí, že tempo otepľovania nie je výsledkom výhradne prírodných procesov, pretože k nemu výraznou mierou prispieva svojimi aktivitami človek, predovšetkým emisiami skleníkových plynov, ako je napríklad oxid uhličitý (CO2).

Skleníkové plyny sú plyny, ktoré sa vyskytujú v atmosfére a absorbujú infračervené žiarenie. To spôsobuje ohrievanie dolnej vrstvy atmosféry, zemského povrchu a oceánov. Vylučujeme ich do vzduchu napríklad pri spaľovaní fosílnych palív alebo biomasy.

Podľa správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 2013 sme si dnes oveľa viac ako kedykoľvek predtým istí tým, že medzi globálnym otepľovaním a ľudskou činnosťou existuje súvislosť. 197 medzinárodných vedeckých inštitúcií dnes vyhlasuje, že za globálnym otepľovaním je človek.

nasa

Záznamy o teplote od 4 medzinárodných vedeckých inštitúcií. Všetky ukazujú nárast otepľovania v ostatných dekádach. Tá posledná bola vôbec najteplejšia v dejinách meraní. Zdroj - NASA

Teplota rastie

Údaje z meraní máme k dispozícii od konca 19. storočia. V minulom storočí stúpla teplota na Zemi o 0,8 °C. Očakáva sa, že v nasledujúcich sto rokoch zaznamenáme nárast v rozmedzí od 1,133 °C až po 6,42 °C.

Deväť najteplejších rokov od začiatku meraní v roku 1895 nastalo od roku 2000, uvádza National Oceanic and Atmospheric Administration v predminuloročnej správe.

Čo sa týka prvých troch mesiacov tohto roka, boli vôbec najteplejšie v celých dejinách merania. Takýto rekord dosiahlo až 7 z ostatných 11 mesiacov. Čo sa týka marca, priemerná teplota na Zemi bola 13,6 °C. To znamená, že predošlú maximálnu hodnotu z roku 2010 prekonala o 0,05 °C.

Noaa

Teplotné rozdiely od globálneho priemeru počas marca 2015. ZDROJ – National Oceanic and Atmospheric Administration

Extrémne počasie, vyššie hladiny morí aj blesky

Nárast teploty je sprevádzaný viacerými javmi, ktoré negatívne vplývajú na život náš a iných živočíšnych druhov.

K najviac dramatickým dôsledkom globálneho otepľovania patrí redukcia arktického morského ľadu. V roku 2012 zaznamenali vedci na Arktíde vôbec najmenšiu ľadovú pokrývku v dejinách meraní.

Predpokladá sa, že do niekoľkých rokov bude Severný ľadový oceán počas letných mesiacov celkom bez ľadu. Topia sa aj ľadovce. Ak bolo kedysi v Národnom parku Glacier v americkej Montane 150 ľadovcov, dnes je to už iba 25.

Úbytok ľadu v Arktíde, na Antarktíde, ale aj inde vo svete povedie k nárastu hladiny morí. V roku 2014 stúpla celosvetovo o 3 mm. To je takmer dvojnásobná hodnota oproti priemeru v 20. storočí, ktorý bol 1,6 mm.

Od roku 1870 stúpla hladina morí asi o 20 cm. Odhaduje sa, že v roku 2100 bude v New Yorku vyššia približne o 0,7 m.

Globálne otepľovanie spôsobí častejší výskyt extrémneho počasia – vysokých horúčav, súch, silných lejakov, snehových búrok a krutých zím. Výskyt hurikánov sa možno zníži, ale budú silnejšie. V roku 2100 bude v USA o 50 percent viac bleskov.

2 °C sú málo

Všetky tieto javy budú mať zásadný vplyv na našu spoločnosť. Ľudia budú musieť napríklad migrovať za vodou, sťahovať sa z pobrežných oblastí, ich úrodu často zničí nepriaznivé počasie. V teplom prostredí sa budú tiež ľahšie šíriť choroby. Rozvojové krajiny si opravu škôd nebudú môcť dovoliť. Globálne otepľovanie je preto najvážnejší environmentálny a zásadný politický problém dneška.

Pre naliehavosť uvedených problémov vzniká v ostatnom období tlak na prehodnotenie hlavnej požiadavky udržať globálne otepľovanie na hodnote menej ako 2 °C oproti obdobiu spred industriálnej éry.

Jej dodržiavanie bolo formálne prijaté na konferencii o klimatických zmenách v mexickom Cancúne v roku 2010. Lenže už vtedy veľká časť ostrovných štátov, ktoré majú malú nadmorskú výšku, a chudobných krajín na pôde OSN protestovala a požadovala zníženie stanoveného cieľa z dvoch na 1,5 °C, informuje Nature.

Ide o politiku

Pre mnoho chudobných krajín je to záležitosť sociálnej spravodlivosti, povedala pre Nature Petra Tschakertová, geografka z univerzity v Pensylvánii. Podľa Tschakertovej si rozvojové krajiny uvedomujú, že pri súčasnom stave emisií skleníkových plynov bude veľmi ťažké naplniť plán 2 °C, nehovoriac o 1,5 °C.

Ich nároky preto považuje za páku, ktorú chcú využiť na rokovaniach v decembri v Paríži, aby mohli lobovať za kompenzácie od bohatých krajín, ktoré ku globálnemu otepľovaniu prispievajú v najväčšej miere. Z dostupných dát pritom vieme, že oteplenie o 0,8 °C, ku ktorému už došlo, má svoje nezanedbateľné ekologické a ekonomické následky, píše Nature.

„Skutočnou otázkou je, či sú bohaté krajiny a najväčší znečisťovatelia ochotní platiť za škody krajinám, ktoré sú v najväčšej miere postihnuté globálnymi klimatickými zmenami,“ povedala Tschakertová. „Zraniteľné krajiny nemajú v tomto politickom procese k dispozícii inú páku.“

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102079 z vás dostáva správy e-mailom