Denník N

Tento film o Dubčekovi je naozaj zbytočný

Prvý hraný film o politikovi, ktorý bol symbolom Pražskej jari, má o týždeň premiéru v kinách. Ťažko povedať, čo sa na ňom vydarilo.

Američania prepásli ten moment, kedy mali vycúvať zo zbytočnej vietnamskej vojny a ďalej pokračovali v nezmyselnom krvavom konflikte, len preto, lebo doňho príliš veľa investovali.

O niektorých našich filmoch platí niečo podobné. Začína sa to na fonde žiadosťou o podporu, frázami o „spoločensky dôležitej téme“ a naliehavej potrebe „vyrovnať sa s minulosťou“, potom sa to roky ťahá cez rozličné vývojové štádiá a realizačné problémy. A potom je s veľkou slávou premiéra, kde treba byť zhovievaví, veď snaha sa cení.

Je nemožné obhajovať, prečo ide na plátna kín Dubček Laca Halamu. Pôvodne to mal byť televízny film. V skutočnosti pripomína rozhlasovú inscenáciu s obrazom, ktorý by chcel byť komornou historickou drámou. Ťažko môže suplovať učebnicu dejepisu niečo, čo nefunguje na úrovni ilúzie, ktorú prácne buduje.

Pripomeňme najčudnejšie momenty a scény:

– Dubček sedí v bavoráku na diaľnici do Prahy. Píše sa rok 1992. Vieme to z toho, že v rádiu reve Tublatanka a v uliciach visí plagát filmu Kamarát do deště 2. Štátnik sa po revolúcii cíti ako outsider. Pochybuje o sebe, pýta sa, prečo ľudia odmietajú socializmus s ľudskou tvárou. Znepokojujúce prestrihy na vodiča za volantom ako keby naznačovali, že havária

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie