Bratislavský rodák Ján Andrej Segner: Bez jeho objavu by sa ľudia na Mesiac dostali neskôr
Segner bol členom Pruskej Akadémie Vied, Ruskej Akadémie Vied aj Britskej Kráľovskej Spoločnosti. Postavil dve hvezdárne. Zostrojil reaktívnu turbínu – Segnerovo koleso –, ktorá pracovala prevratným spôsobom, a vyvinul nový typ stroja, reaktívny motor.
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied
Pred päťdesiatimi siedmimi rokmi, 12. apríla 1961, vyletel prvý človek do vesmíru.
Jeho meno pozná každý – Jurij Gagarin. Chabých päťdesiat rokov pred touto významnou udalosťou však len málokto bral vážne práce Konstantina Eduardoviča Ciolkovského a Roberta Hutchingsa Goddarda, ktoré jasne ukazovali, že taká cesta je možná nielen v románe Julesa Verna z roku 1870.
Že sa stala napokon skutočnosťou, bola zásluha odvážnych prírodovedcov, technikov, konštruktérov a pilotov. Na začiatku tej cesty bol aj jeden bratislavský lekár, ktorého pozná určite oveľa menej ľudí ako Gagarina.
Postavil Univerzitnú hvezdáreň
Volal sa Ján Andrej Segner či Johann Andreas von Segner alebo tiež János András Segner. Jeho zámožná nemecká rodina sa z rakúskeho Štajerska prisťahovala do Bratislavy, kde sa v roku 1704 narodil. Jeho rodný dom – Segnerova kúria – dodnes stojí na Michalskej ulici.
Študoval na bratislavskom gymnáziu, ale aj v Raabe (Győr) a Debrecíne. Najviac ho zaujímali prírodné vedy. Na Univerzite v Jene absolvoval štúdium medicíny, ale popri ňom sa sústavne venoval aj fyzike a matematike.
