Filmový vedec o cenzúre: Zakázaných filmov v demokracii je tak veľa, že sa ani nezmestili do knihy

Foto N – Tomáš Benedikovič

Politici, inštitúcie, firmy, cirkvi, jednotlivci – každý, kto uplatňuje moc a vplyv, sa môže stať novodobým cenzorom, vysvetľuje autor knihy o filmovej cenzúre.

Tak nám opäť niekto cenzuruje filmy, reagujú diváci na nezmyselné rozhodnutie RTVS dať preč z filmu Baba z ľadu chúlostivú scénu. Menej sa však hovorí o dokumentoch, hoci práve zásahy proti kritickým a investigatívnym dielam nie sú vôbec zriedkavé. Niekedy sú cenzori úspešní. „Prekvapil ma film o kauze Babinský. Nikto o ňom nevie, nikde sa nesmie uvádzať,“ hovorí MARTIN PALÚCH, ktorý vydal knihu Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989.

Filmový vedec vysvetľuje:

  • Ako sa líši cenzúra v totalite a v demokracii
  • Komu prekážajú kritické filmy
  • Prečo dodnes nemôžeme vidieť dokument o korupcii komunistických papalášov
  • Čo má s týmto zakázaným filmom Ivan Gašparovič
  • Prečo nezakazovať sporné pohľady na Slovenský štát

Má to zmysel, v demokracii hovoriť o cenzúre?

Má. Filmová cenzúra predsa nemusí byť len tá socialistická, štátom riadená. Vyskytuje sa aj v demokracii.

Ústava však vyslovene hovorí, že „cenzúra sa zakazuje“. Ako tomu rozumieť?

Ústava to konštatuje, cenzúru však nijako nedefinuje. Odborníci pod ňou rozumejú akékoľvek obmedzovanie slobody prejavu, tvorby, produkcie či distribúcie filmov. To sa deje hocikde na svete od Číny po Kanadu, bez ohľadu na režim a ideológiu.

Odkedy sa vlastne filmy cenzurujú?

Od úplného začiatku. Cenzorské zbory začali vznikať po vynáleze filmu koncom predminulého storočia, keď sa ukázalo, že filmy ovplyvňujú masy. V snímkach sa dohliadalo na morálku – nahotu, obscénnosť, násilie – a rozličné „protištátne“ obsahy. Pre skúsenosť so socializmom vnímame rok 1989 ako predel, v iných krajinách sa však pojem cenzúry používal predtým aj potom.

V socializme cenzuroval štát, na filmy mal monopol. Ako je to s novodobou cenzúrou?

V minulom režime bola cenzúra plošná, preventívna a začínala sa pri výrobe filmov. V demokracii sa týka skôr distribúcie. Napríklad v USA je jej hlavným nástrojom ratingový systém. Ak chce byť film v amerických kinách, musí mať rating, pre aký vek publika je prístupný. Čím je rating horší, tým ťažšie sa snímka dostáva od kín.

Komisie pri hodnotení tvrdia, že sa riadia nasledovnou otázkou: čo by väčšina amerických rodičov chcela pustiť svojim deťom? Fungujú pri organizácii Motion Picture Assosiation of America (MPAA) ako Classification and Ratings Administration (CARA), ktorá je tajná. V USA sú len dve tajné organizácie: CIA a CARA. Mená členov nie sú známe, vie sa, že sú prepojení na veľké filmové štúdiá. Takto ratingový systém funguje od roku 1968.

Niektorí tvorcovia sa ho snažia kritizovať. Režisér Kirby Dick nakrútil snímku príznačne pomenovanú This Film is Not Rated Yet (2006). Je to dokument,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |