Viete, čoho sa v Brazílii boja politici najviac? Umyvárne áut

Alberto Youssef je meno, ktoré bolo brazílskym vyšetrovateľom známe dlhé roky. Išlo o podvodníka, ktorého polícia zatkla dokopy deväťkrát. Napriek tomu, že bol opakovane obvinený z pašovania či prania peňazí, vo väzení nikdy nestrávil viac ako rok.

No Alberto Youssef nebol obyčajný podvodník – v posledných rokoch sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších bankárov na čiernom trhu. Dlhé roky od skorumpovaných politikov a manažérov štátnych podnikov prijímal špinavé peniaze, aby ich následne cez sieť benzínových púmp dostal na zahraničné kontá, odkiaľ si ich jeho klienti následne mohli legálne vybrať.

Keď pred dvoma rokmi Youssef dával do rúk jedného zo svojich klientov kľúče od luxusného auta, ani vyšetrovatelia, ktorí si tento obchod všimli, zrejme netušili, že sa práve odohrala udalosť, ktorá podľa brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej navždy zmenila tvár Brazílie.

Tým klientom bol totiž Paulo Roberto Costa, bývalý manažér štátneho ropného gigantu Petrobras, o ktorom neskôr vyšetrovatelia zistili, že sa v rokoch 2004 až 2012 podieľal na najväčšej korupčnej kauze v histórii juhoamerickej krajiny. Na základe svedectiev Costu a Youssefa už vyšetrovatelia zatkli desiatky šéfov najväčších stavebných firiem v Brazílii a niekoľko vysokopostavených politikov.

Ich zistenia otriasli nielen brazílskou spoločnosťou, ale aj celou ekonomikou. A zdá sa, že okrem ľudí potopili aj jednu z najväčších ropných spoločností na svete. Bez odhodlaných vyšetrovateľov, ktorí sa už nechceli pozerať na všadeprítomnú korupciu, by to však nešlo.

Aj preto sa dnes brazílski politici a manažéri najviac boja slova autoumyváreň (orig. Lava Jato) – taký je názov vyšetrovacej operácie, ktorá prebieha od marca minulého roka a týka sa sprenevery takmer štyroch miliárd dolárov.

Mačka vo vreci

Osud Petrobrasu a Brazílie je podľa analytikov úzko spätý. Petrobras, ktorý sa vypracoval medzi najvýznamnejšie ropné spoločnosti na svete, je zodpovedný za 13 percent brazílskeho HDP. A keď sa darilo Petrobrasu, darilo sa aj celej krajine.

Petrobras sa v posledných rokoch vypracoval na lídra v ťažbe ropy vo veľmi hlbokých vodách. Keď v priebehu dvoch rokov objavila štátna firma obrovské zásoby ropy v Atlantickom oceáne, Petrobras bol na vrchole – rovnako ako rýchlo rastúca brazílska ekonomika. Ukázalo sa to v roku 2010, keď ropný gigant predal časť svojich akcií za vtedy rekordných 70 miliárd dolárov.

Noví majitelia akcií Petrobrasu však netušili, že kupujú mačku vo vreci.

Už niekoľko rokov totiž štátna firma podpisovala s dodávateľmi nevýhodné kontrakty za miliardy. Schéma fungovala na dvoch základoch. Prvým bolo, že veľké brazílske firmy vytvorili kartel, ktorým umelo navyšovali ceny za svoje služby. Druhým, že tento kartel manažéri Petrobrasu a brazílski politici ticho tolerovali a za svoje mlčanie si nechali dobre zaplatiť.

Costa vyšetrovateľom povedal, že až 3 percentá z týchto zákaziek končilo vo vreckách politikov a ich strán. Úplatky manažérom museli platiť aj zahraniční dodávatelia – to bola cena za to, že mohli s Petrobrasom podnikať.

Netušili, akú kauzu otvorili

Nič z toho však vyšetrovatelia ešte v marci minulého roka netušili. Obrovskú korupčnú schému začali odkrývať až po tom, keď Costu a Youssefa prinútili spolupracovať výmenou za nižšie tresty. Inak by veľké ryby nikdy nechytili. A zásadným spôsobom sa o to pričinili mladí a odhodlaní vyšetrovatelia sídliaci v meste, ktoré je od hlavného mesta Brasilia vzdialené stovky kilometrov.

Na ich čele stojí sudca Sergio Moro, ktorý bol v minulosti fascinovaný talianskou operáciou Mani Pulite – čisté ruky. Začiatkom 90. rokov sa vtedy skupina odhodlaných sudcov a prokurátorov rozhodla skoncovať s korupciou, ktorá prerástla cez celú taliansku spoločnosť. Výsledkom ich akcie bolo zrútenie politického systému a za mrežami vtedy skončili stovky ľudí, vrátane vtedajších politikov a šéfov veľkých firiem.

Tím okolo sudcu Mora dnes vedie obdobu Mani Pulite, ktorú nazvali operácia Lava Jato (autoumyváreň). Vyšetrovanie vedú šiesti federálni prokurátori – väčšina z nich ešte nemá ani 40 rokov, majú vyštudované prestížne zahraničné školy a časť z nich už robila na ťažkých prípadoch. Rozsah kauzy, ktorú otvorili, však prekvapil aj ich samotných.

„Keď sme začínali, nemali sme tušenie, že to bude siahať tak hlboko. No pôjdeme tak ďaleko, ako bude treba,“ povedal pre magazín Bloomberg Carlos Lima, jeden z prokurátorov, ktorý pracuje na protikorupčnej operácii.

Prvým dôležitým momentom bolo, že sa im podarilo prinútiť Youssefa a Costu, aby im povedali všetko, čo o úplatkoch v Petrobrase vedeli. A vedeli toho veľa – na základe ich výpovedí policajti koncom minulého roka zatkli 36 manažérov šiestich najväčších brazílskych konštrukčných firiem. Jeden z manažérov Petrobrasu dokonca podľa BBC vrátil 100 miliónov dolárov, len aby sa vyhol väzeniu.

Po manažéroch prišli na rad politici. Pred mesiacom generálny prokurátor Rodrigo Janot požiadal ústavný súd, aby povolil stíhanie 54 politikov – vrátane šéfov oboch parlamentných komôr či bývalého prezidenta Fernanda Collor de Mella. Väčšina obvinených politikov pochádza zo strán, ktoré dnes tvoria vládnu koalíciu.

Prezidentku neobvinili, no aj tak to bude mať ťažké

Jedno dôležité meno sa však na Janotovom zozname neobjavilo. Mnohí Brazílčania čakali, či vyšetrovatelia obvinia aj dnešnú prezidentku Dilmu Rousseffovú. Tá totiž takmer sedem rokov (2003 – 2010) stála na čele predstavenstva Petrobrasu – a to bolo obdobie, počas ktorého v štátnej firme bujnela korupcia a úplatky.

Rousseffová už mesiace tvrdí, že o ničom nevedela, a vyšetrovateľom priamy dôkaz chýba.

No hlava Brazílie pár mesiacov po jej opätovnom zvolení čelí veľmi ťažkej situácii. Ekonomický rast počas jej úradovania prudko klesol. Inflácia, nezamestnanosť a deficit, naopak, stúpli. Ekonomike nepomáhajú ceny ropy, ktoré za posledné mesiace klesli o takmer polovicu. A na vrchu toho všetkého je škandál v Petrobrase.

Vyšetrovanie korupčnej kauzy má tri nezamýšľané dôsledky. Prvým je, že pre zatknutie desiatok politikov nemá Rousseffová dosť poslancov, aby presadila potrebné škrty v rozpočte.

Potom je tu Petrobras – jeho trhová hodnota pre korupčný škandál drasticky poklesla, banky firme nechcú požičiavať peniaze, ktoré potrebuje na financovanie novej ťažby, a ešte musí čeliť žalobám od zahraničných investorov. A keďže má štátna firma obrovský dlh – podľa Economistu ide až o 135 miliárd dolárov –, je možné, že namiesto príspevku do štátneho rozpočtu z neho bude musieť štát Petrobras zadotovať.

Ak by sa navyše potvrdilo, že dodávateľské firmy vytvorili kartel a podplácali politikov a úradníkov, nemohli by ďalej súťažiť o štátne zákazky. Keďže sú však do kauzy zapojené najväčšie stavebné firmy v krajine, znamenalo by to, že skrachujú stovky subdodávateľov, desaťtisíce ľudí príde o prácu a v krajine sa zastaví väčšina veľkých projektov – diaľnic, rafinérií či príprava na olympijské hry v roku 2016.

Bude cena privysoká?

Rousseffovú dnes podporuje len asi 13 percent Brazílčanov a viac ako dva milióny z nich jej to minulý mesiac dalo pocítiť priamo na uliciach po celej krajine. Boli medzi nimi aj tí, ktorí ju a jej stranu v minulosti podporovali.

„Mám čiernu pokožku, som chudobná a chcem, aby Dilma odišla,“  povedala pre magazín Economist jedna z protestujúcich. Išlo o najväčšie demonštrácie od pádu vojenského režimu v 80. rokoch, prekonali dokonca aj násilné protesty spred dvoch rokov, keď ľudí do ulíc vyhnala aj korupcia, ktorá sprevádzala výstavbu štadiónov pre minuloročné majstrovstvá sveta vo futbale.

„Tento škandál ukazuje, že Brazília má silné inštitúcie, ktoré sa neboja vyšetrovať a odhaľovať prípady spojené s mocnými politikmi a podnikateľmi,“ povedal pre BBC Sergio Lazzarini, profesor na jednej z vysokých škôl v Sao Paule.

Cena za toto zistenie však môže byť pre Brazíliu privysoká.