Záhada londýnskych vrážd: prečo ich počet tak prudko narástol?

Briti sa rozhodujú medzi tvrdšími opatreniami a sociálnymi službami zameranými na prevenciu zločinu. Zrejme si vyberú oboje.

Ilustračné foto – TASR/AP

Neprejde hádam ani týždeň, aby sme v Spojenom kráľovstve nevideli fotku ďalšej obete vraždy. Často ide o muža mladšieho veku a čiernej pleti. Ale až po dramatickom titulku Sunday Times, ktorý oznamoval náhle a prudké zvýšenie počtu vrážd, sa zobudil každý: v Londýne zabili viac ľudí ako v New Yorku.

Ako sa dalo čakať, začuli sme výstražné hlasy a začal sa hľadať vinník. To je situácia, ktorú pozná väčšina krajín či miest, kde je násilný zločin veľkou témou – od Baltimoru po Chicago, od Štokholmu po Glasgow. Jedna strana chce viac právomocí pre políciu, druhá dáva prednosť ďalšej prevencii a ešte lepším sociálnym službám. Tento kultúrny stret ukazuje nešťastnú pravdu: nikto v skutočnosti nevie, čo spôsobuje nárast alebo zmenšenie násilnej kriminality. Ale teraz, keď Británia debatuje o novej politike, ktorá by tomuto druhu zločinov mala zabrániť, a ktorú tento týždeň navrhla ministerka vnútra Amber Ruddová, predsa len existuje dôvod na optimizmus.

Naozaj nárast

Ale vráťme sa zatiaľ k novinovým titulkom. Človek musí byť vážny panikár, aby bol presvedčený o tom, že sa pravdepodobnejšie stane obeťou vraždy v Londýne než v New Yorku. Minulý rok v Londýne zaznamenali 130 vrážd (s výnimkou teroristických útokov), kým v New Yorku to bolo až 292. To znamená, že v najväčšom americkom meste, ktoré je zhruba rovnako veľké ako britská metropola, sa udeje asi dvakrát viac vrážd. Takže napriek novinovým titulkom to v Londýne zatiaľ nevyzerá až tak zle. Bolo to len vo februári a v marci 2018, keď sa veci zhoršili natoľko, že v Londýne zavraždili o niečo viac ľudí ako v New Yorku. To však len ťažko možno považovať za trend.

Ale čísla za dlhšie časové obdobie predsa len ukazujú niečo iné. V New Yorku minulý rok spáchali menej vrážd než kedykoľvek od päťdesiatych rokov. Spomínaných 292 vrážd predstavuje len 13 percent ich počtu v roku 1990, teda na vrchole vlny zločinnosti, ktorá sa časovo zhodovala s vrcholom crackovej epidémie.

Na druhej strane, Británia sa po období, keď násilná zločinnosť klesala, od roku 2014 vydala opačnou cestou. I keď existujú mnohé problémy so zaznamenávaním a meraním zločinnosti, vieme aspoň to, že do 30. septembra minulého roku nastal v Anglicku a vo Walese medziročný nárast násilných zločinov o dvadsať percent. Útoky nožom stúpli o pätinu, a Spojené kráľovstvo patrí ku krajinám s najvyšším počtom kyselinových útokov na svete.

Strany sa zmenili

Konzervatívci v oblasti boja proti zločinu už tradične používajú medzi voličmi väčšiu dôveru ako ich labouristickí rivali. Vo všeobecnosti uprednostňujú posilnenie polície, možnosť náhodných prehliadok a tvrdšie tresty. Mnohí konzervatívci vidia za rastom násilného zločinu aj imigráciu či nedostatočnú integráciu imigrantov. Niektorí dokonca spojili rastúce násilie s tým, čo považujú za nesprávne zameranie orgánov činných v trestnom konaní na „politicky módne“ zločiny, ako sú znásilnenia partnerov a zločiny z nenávisti.

Ale dnes už konzervatívci nenachádzajú vinu za zločinnosť tak ľahko ako v minulosti. Bola to vtedajšia ministerka vnútra a dnešná ministerská predsedníčka Theresa Mayová, ktorá oklieštila policajnú právomoc náhodne zastavovať a kontrolovať ľudí, argumentujúc, že toto opatrenie sa zneužívalo proti etnickým menšinám. Počet náhodných prehliadok klesol oproti roku 2011, keď tak to polícia zastavila 1,2 milióna ľudí, na štvrtinu. Bolo to za konzervatívnej vlády, keď sa skresali policajné rozpočty, a je to konzervatívna vláda, ktorá trvala na tom, že to nie je dôvod nárastu násilia.

A zmenila sa aj Labouristická strana. Tá už nie je taká mäkká, ako bola pred vládou Tonyho Blaira, ktorý na konci deväťdesiatych rokov rozhodol o tom, že boj proti zločinu bude jednou z hlavných tém jeho vlády. Londýnsky starosta a labourista Sadiq Kahn dnes oživuje slogan z Blairovej éry „tvrdo proti zločinu, tvrdo proti príčinám zločinu“. Postavil sa proti škrtom v polícii, ktoré považuje za hlavnú príčinu londýnskeho problému so zločinom, no taktiež volá po zlepšení sociálnych služieb, ktoré sú zamerané na prevenciu medzi rizikovou mládežou. Inými slovami, tak ľavica, ako aj pravica v niečom zlyhali a debata sa posunula o kúsok ďalej.

Debata sa neskončila

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |