Denník N

Hedonistická askéza Ruda Slobodu

Zora Prušková. Vyštudovala slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UK. Od roku 1985 pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Zaoberá sa problematikou slovenskej prózy druhej polovice 20. storočia, najmä tvorbou prozaikov, ktorí sa etablovali v 60. rokoch (Šikula, Sloboda, Mitana, Vilikovský, Hrúz a iní). Autorka kníh Keď si tak spomeniem na šesťdesiate roky... či monografie Rudolf Sloboda, editorka viacerých výberov a antológií. Foto – Peter Procházka
Zora Prušková. Vyštudovala slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UK. Od roku 1985 pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Zaoberá sa problematikou slovenskej prózy druhej polovice 20. storočia, najmä tvorbou prozaikov, ktorí sa etablovali v 60. rokoch (Šikula, Sloboda, Mitana, Vilikovský, Hrúz a iní). Autorka kníh Keď si tak spomeniem na šesťdesiate roky… či monografie Rudolf Sloboda, editorka viacerých výberov a antológií. Foto – Peter Procházka

V pondelok 16. apríla by sa dožil osemdesiatky významný slovenský spisovateľ, brilantný rozprávač i svojrázny filozof-samouk, ktorého intelekt bol akoby skrytý za výzorom „dedinského“ muža. Autor, ktorého každé dielo je postavené na jeho vlastných zážitkoch.

„My máme tendenciu vidieť Ruda Slobodu ako toho, čo hovorí za všetkých a pre všetkých. Určite však mal vo svojej autorskej náture aj kus bežnej márnomyseľnosti a pocitu výnimočnosti,“ hovorí znalkyňa jeho diela, literárna vedkyňa ZORA PRUŠKOVÁ.

Dielo Rudolfa Slobodu je už vyše dvadsať rokov uzavreté, ako mu poslúžil tento čas? Na niekoho sa môže začať trochu zabúdať, no Sloboda stále vychádza. Je to dobré znamenie, alebo predovšetkým splácanie dlhu?

To, že Sloboda stále vychádza, je, myslím, spravodlivé. Voči čitateľom i voči kvalite jeho textov. Uvedomujem si, že to vlastne ani nie je celkom bežné. Možno sa mýlim, ale predstavujem si, že existuje akýsi podvedomý tlak vracať práve tieto texty do obehu ako stále aktuálne. Koľko je v tom spontánnej potreby a koľko splácania dlhu, neviem posúdiť. Možno je v hre jedno i druhé, verím však, že tej spontánnej potreby je viac.

Jeho knihy vychádzajú vo viacerých vydavateľstvách, v Kalligrame to bola hlavne monografia, ktorej ste autorkou, a samostatný obsiahly zväzok veľkolepého projektu Knižnica slovenskej literatúry (spolu s Ústavom slovenskej literatúry SAV), momentálne je v plnom prúde vydávanie jeho románov v Slovarte, predtým vyšli kompletné poviedky v L. C. A., pár kníh vyšlo aj v Slovenskom Tatrane, Mladých letách či vo F. R. & G. Je takáto  roztrieštenosť prospešná, alebo je nevyhnutná?

Bolo obdobie, asi tak pred desiatimi rokmi, keď sa mi zdalo, že je toho dosť veľa. Paradoxne, teraz je záujem vydavateľov rovnako intenzívny, mám však lepší pocit. Páči sa mi projekt z vydavateľstva Slovart, ktorý má koncepciu, a to vrátane knižného dizajnu a grafiky. Možno je nedostatočne využitá možnosť doslovov k jednotlivým zväzkom. Ja mám doslovy v knihách celkom rada. Vedela by som si predstaviť, že by boli napríklad od čitateľov neliterátov, ale entuziastov, autorových milovníkov. Takí by sa iste našli. Akurát pre vydavateľa by to bola práca navyše. Trochu by ho to možno posunulo z piedestálu klasika, práve som sa zamyslela, či by mu to prekážalo. My máme tendenciu vidieť ho ako demokratického autora, toho, čo hovorí za všetkých a pre všetkých. Určite však mal vo svojej autorskej náture aj kus bežnej márnomyseľnosti a pocitu výnimočnosti.

Rudolf Sloboda (16. 4. 1938 – 6. 10. 1995). Výber z tvorby: Romány – Narcis, Britva, Šedé ruže, Hudba, Romaneto Don Juan, Vernosť,  Druhý človek, Rozum, Stratený raj, Uršuľa, Rubato, Krv, Jeseň, Pamäti, Láska. Poviedkové zbierky – Uhorský rok, Hlboký mier, Dni radosti, Pánsky flám. Útek z rodnej obce, Herečky, Zobrané poviedky I., II., III. Knihy esejí – Pokus o autoportrét, Z denníkov, Listy a eseje, Záznamy. Divadelné hry – Armagedon na Grbe, Macocha. Napísal aj niekoľko filmových scenárov, jednu básnickú zbierku a knihy pre deti a mládež. Účinkoval v niekoľkých hraných i dokumentárnych filmoch. 1. januára 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy (in memoriam).
Kresba – František Kudláč

Napísal 15 románov, množstvo poviedok, jednu zbierku básní, knihy pre deti, eseje, písal denníky, divadelné hry i filmové scenáre. Ktorá časť jeho tvorby je pre vás najpríťažlivejšia?

Ťažko som ho akceptovala ako dramatického autora. Niežeby sa hry pre divadlo Astorka nevydarili (Armagedon na Grbe bol napríklad až zázračný tým, čo sa z jednoduchej 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie