Na svete je 17 miliónov akademikov. Je to priveľa?

Slovensko má podľa štatistiky podstatne väčší vysokoškolský sektor oproti ostatným krajinám Vyšehradskej štvorky.

Foto – AP

Prosím, potvrďte, ak chcete dostávať čerstvý newsfilter na e-mail.

Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami.

Autorka je výskumníčka na University of Toronto

Jeden spôsob, ako hľadieť na súčasný akademický sektor na Slovensku, je vnímať ho v globálnom meradle. Ako sme na tom v porovnaní s inými, podobnými krajinami? Kam patríme vo svetovom rebríčku? Ktoré krajiny sa nám najviac približujú počtom akademikov, investíciami do vedy a výskumu alebo pomerom akademikov v populácii? Skúsme sa pozrieť na takéto globálne porovnanie krok po kroku. Začneme tým, ako je to s veľkosťou takzvanej globálnej akadémie a národnými akadémiami v rôznych krajinách.

V prvom rade je potrebné povedať, že neexistujú žiadne celosvetové štatistiky o tom, koľko má ktorá krajina výskumníkov alebo akademikov. Definícia toho, kto sa považuje za výskumníka alebo akademika, sa totiž v jednotlivých krajinách líši. Neexistuje univerzálny systém, do ktorého by sa zmestili všetci. Neplatí dokonca ani to, že všetci výskumníci sú akademici (pretože slovo akademik obvykle označuje pracovníka univerzít, pričom výskum prebieha pravidelne mimo univerzitného prostredia, napríklad v súkromnej sfére), ani že všetci akademici sú výskumníci (pretože okrem výskumu na univerzitách prebieha aj výučba a nie všetci vyučujúci na univerzitách sú zároveň zapojení do výskumu).

Existuje veľký rozdiel aj v tom, či do akadémie zahrnieme len verejný sektor (pozostávajúci hlavne z vysokých škôl a zo štátnych vedeckých inštitúcií), alebo aj sektor súkromný. V niektorých krajinách sa za akademikov považujú len ľudia, ktorí pracujú v národnej akadémii vied, pričom iné krajiny národnú akadémiu vied ani nemajú.

Napriek tomu existujú rôzne regionálne odhady počtu buď výskumníkov, alebo univerzitných pracovníkov, o ktoré sa môžeme oprieť pri odhadoch.

Svetové odhady

Podľa správy UNESCO o stave svetovej vedy z roku 2010 bol v roku 2002 odhadovaný počet výskumníkov na tejto planéte 5,8 milióna. Tvorili tak zhruba 0,095 percenta svetovej populácie (alebo inými slovami, na tisíc ľudí pripadal menej ako jeden výskumník). Do roku 2007 stúpol počet výskumníkov podľa tejto istej správy na 7,2 milióna a vyšplhal sa tak nad 0,1 percenta svetovej populácie (teda zhruba na jedného výskumníka na tisíc obyvateľov). Podľa toho, čo si myslíte o úlohe výskumu v spoločnosti, vám tento podiel môže pripadať vysoký alebo nízky.

Len pre porovnanie, podľa štatistík Svetovej banky bolo v roku 2007 na tejto planéte viac ako 27 miliónov vojakov (asi 0,4 percenta populácie) a v roku 2012 pripadalo na 1000 ľudí zároveň 1,49 lekára, čo zodpovedá celkovému počtu 10,4 milióna lekárov (asi 0,15 percenta populácie). Čísla zo správy UNESCO hovoria len o ľuďoch aktívne zapojených do výskumu, teda nie priamo o akademikoch, hoci ako uvidíme, tieto čísla vypovedajú aj o stave svetovej akadémie.

O konkrétnejší odhad toho, koľko akademikov žije na tejto planéte, sa pokúsil Richard Price, zakladateľ servera academia.edu slúžiaceho na zdieľanie odborných publikácií na internete. Vychádza zo štatistík amerických inštitúcií o počte akademikov v Spojených štátoch, ktoré projektuje do globálnej roviny. Jeho odhad je, že na svete je celkovo 17 miliónov akademikov, teda ľudí pôsobiacich v akademickej sfére v rolách výskumníkov, vyučujúcich a tých, ktorí publikujú články v odborných časopisoch.

Ak vás prekvapí rozdiel medzi dvoma odhadmi, vedzte, že je to preto, že Price do svojho odhadu počíta nielen personál univerzít, ale tiež doktorandov, postdoktorálnych výskumníkov a vyučujúcich najatých na dohodu. Tých prvých je podľa neho asi šesť miliónov a tých druhých asi 11 miliónov. Rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami akademikov je zásadný a je potrebné sa o ňom zmieniť.

Medzi jednotlivými krajinami síce existujú v tomto ohľade niektoré rozdiely, no zhruba platí, že len tých šesť miliónov akademikov v prvej kategórii má stále zamestnanie na univerzite alebo na nejakom výskumnom ústave, teda majú podobné práva a postavenie ako zamestnanci súkromného sektora, ktorí majú stály pracovný pomer. Takmer dve tretiny akadémie sú v súčasnosti takpovediac stážisti a brigádnici, ktorí pracujú na univerzitách a vykonávajú výskum na dobu určitú alebo na dohodu a nemajú postavenie bežných zamestnancov.

Áno, je to tak. Možno ste to netušili, ale takmer dve tretiny výskumu a výučby na dnešných univerzitách – vrátane podstatnej časti špičkového výskumu publikovaného v najlepších odborných časopisoch – dnes vykonávajú ľudia bez riadneho finančného zabezpečenia (viac o takzvanom akademickom prekariáte si môžete prečítať tutu).

Výskum v európskom kontexte

Ak sa zameriame na Európu, môžeme použiť štatistiky, ktoré od roku 2000 zbiera pre jednotlivé krajiny Európskej únie Research and Innovation Observatory (RIO). Podľa týchto dát v Európskej únii vzrástol počet výskumníkov vo verejnom sektore medzi rokmi 2003 a 2015 z 1,18 na 1,69 milióna. Tento nárast bol daný rastom zväčšovaním a skvalitňovaním výskumného sektoru, ako aj prijatím nových členských krajín, ktoré so sebou priniesli do Únie aj svoje národné akadémie.

Podľa údajov Svetovej banky mala v roku 2015 Európska únia niečo vyše 508 miliónov obyvateľov. To znamená, že v tomto roku pripadalo na tisíc obyvateľov EÚ v priemere 3,3 výskumníka pracujúceho vo verejnom sektore. To je teda trikrát viac, ako bol svetový priemer v roku 2007 podľa UNESCO. Európska únia má skutočne vo svetovom meradle nadpriemer vedcov. Aj vďaka tomu je napokon v súčasnosti svetovou jednotkou vo vedeckom výskume (spolu so Spojenými štátmi).

Ale aby sme nenadobudli pocit, že to, čo sa týka Európskej únie ako celku, platí automaticky aj pre Slovensko, pozrime sa bližšie na počet výskumníkov pôsobiacich vo verejnom sektore registrovaných iniciatívou RIO pre vybrané členské krajiny EÚ.

Slovensko malo podľa RIO v roku 2015 vo verejnom sektore 20 500 výskumných pracovníkov. Pokiaľ ide o absolútne čísla, najviac sa nám približuje Maďarsko s 21 900 a Írsko s 18 900 výskumníkmi. Rekord držia Nemecko s 333-tisíc a Veľká Británia s 355-tisíc výskumnými pracovníkmi pôsobiacimi vo verejnom sektore.

Ak si tieto štatistiky porovnáme s počtom obyvateľov evidovaným pre rok 2015 Svetovou bankou, získame tabuľku vyjadrujúcu počet výskumníkov vo verejnom sektore na 1000 obyvateľov. Pre Slovensko nám za tento rok vyjde číslo 3,8 výskumníka na 1000 obyvateľov. Máme teda v priemere o niečo viac výskumníkov ako Európska únia ako celok. Maďarsko s veľmi podobným absolútnym počtom má podpriemerný počet 2,2 výskumníka na 1000 obyvateľov, pričom Fínsko, krajina s podobným počtom obyvateľov ako Slovensko, má 4,9 výskumníka na 1000 obyvateľov. Rekord drží Veľká Británia, kde na 1000 obyvateľov pripadá až 5,4 výskumníka, kým na chvoste vo výbere sa ocitlo Francúzsko, kde pripadá na 1000 obyvateľov len 2,1 výskumníka.

Najviac vo V4

Porovnanie s inými krajinami Európskej únie ukazuje, že slovenská akademická obec sa svojou veľkosťou nelíši od iných krajín. Nie je to tak, že by sme mali nepomerne viac či menej výskumníkov pracujúcich vo verejnom sektore. Z krajín s podobnou veľkosťou obyvateľstva sa najviac približujeme Írsku, hoci Írsko vynaložilo v roku 2016 zhruba 1,18 percenta svojho HDP na vedu a výskum, kým na Slovensku to bolo len 0,79 percenta (ale o výdavkoch na vedu v niektorom inom diele).

Ak sa teraz sústredíme na krajiny Vyšehradskej štvorky, zistíme, že u nás pripadá viac výskumníkov na 1000 obyvateľov ako v susednom Česku, Poľsku alebo Maďarsku (ale pritom stále menej ako v Litve, kde ich na 1000 obyvateľov pripadá až päť). Takýto veľký rozdiel nás možno zaskočí. Ak si však výskumníkov vo verejnom sektore rozložíme na tých, ktorí pracujú na vysokých školách, a tých, ktorí pôsobia v štátnych inštitúciách, zistíme, že na tom nie sme tak úplne odlišne.

Zásadný rozdiel Slovenska oproti ostatným krajinám Vyšehradskej štvorky predstavuje univerzitný sektor. Na Slovensku totiž z vyššie uvedeného pomeru 3,8 výskumníka na 1000 obyvateľov pripadajú až traja na vysokoškolský sektor. V susednom Česku je to 2,3 vysokoškolského výskumníka na 1000 obyvateľov, v Poľsku je to 1,9, a v Maďarsku dokonca len 1,6 výskumníka pracujúceho v univerzitnom sektore. Pritom náš štátny sektor je porovnateľný s našimi susedmi. Pohybuje sa v rozmedzí 0,4 (Poľsko) až 0,9 (Česká republika) výskumníka na 1000 obyvateľov. V preklade to znamená, že Slovensko má podstatne väčší vysokoškolský sektor oproti ostatným krajinám Vyšehradskej štvorky.

Na záver tohto príspevku je vhodné povedať, že vyššie uvedené čísla pochádzajú z jediného zdroja, a tým je databáza RIO. Je možné, ba dokonca pravdepodobné, že ak by sa použili iné údaje, napríklad tie evidované jednotlivými štátnymi akadémiami, závery by sa mohli v niektorých ohľadoch líšiť. Podľa Registra zamestnancov vysokých škôl napríklad v roku 2015 pracovalo v slovenskom vysokom školstve 14 000 výskumných a pedagogických pracovníkov, zatiaľ čo RIO ich pre tento rok uvádza 16 500. Rozdiel 1 500 výskumných pracovníkov nie je v prípade takej malej krajiny ako Slovensko bezvýznamný. Hneď by o niečo zmenšil naše prvenstvo medzi krajinami Vyšehradskej štvorky – počet výskumníkov vo vysokoškolskom sektore by poklesol z troch na 2,6 pracovníka na 1000 obyvateľov. Stále však platí, že tento pomer je vyšší ako v prípade našich susedov – poradie by sa nezmenilo.

Aký je váš názor na veľkosť slovenského akademického sektora? Je 20-tisíc výskumníkov a vysokoškolských pedagógov na Slovensko tak akurát? Alebo by sa na tomto stave malo niečo zmeniť? A pokiaľ áno, ktorú z krajín by sme si mali vziať za vzor, pokiaľ ide o veľkosť akadémie?

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |