Denník N

Odchádza posledný reaganovec

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Paul Ryan nebol najschopnejší politik, ale spolu s ním z Republikánskej strany odchádza to, čo ju doteraz definovalo. Už to nie je Reaganova, ale Trumpova strana.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Rozhodnutie predsedu snemovne reprezentantov Paula Ryana už viac nekandidovať do kongresu mnohí interpretujú ako znak toho, že republikánom sa v novembrových voľbách nebude dariť. To môže byť pravda, lenže Ryanov odchod taktiež symbolizuje veľký posun, ktorý nastal v jeho strane. Znamená koniec reaganovskej revolúcie.

Pred Nixonom

Republikánska strana v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia zastupovala záujmy amerického biznisu, získavala širokú podporu bielych golierov a drobných podnikateľov. Jasne sa orientovala na obchodníkov, bojovala za nízke dane, za menej regulácií a za fiškálnu zodpovednosť. Ale bola to menšinová strana, ktorá bola ochotná rešpektovať základné kontúry Nového údelu prezidenta Franklina Delana Roosevelta.

Aby sme pochopili rozsah Rooseveltovho vplyvu na americkú politiku v polovici 20. storočia, musíme si uvedomiť jeden fakt: od roku 1933 do roku 1969 úradovali v Oválnej pracovni jedine FDR, jeho horliví žiaci alebo, ako to bolo v prípade generála Dwighta Eisenhowera, človek, ktorého FDR menoval a podporoval. Hovorí sa, že keď do Bieleho domu v roku 1969 vstupoval Richard Nixon, už vtedy bol stále viac paranoidný, pretože veril – a nie bez príčiny –, že je osamelým republikánom vo federálnej vláde, ktorá bola počas uplynulého polstoročia plná demokratov.

Čo sa týka zahraničných veci, Republikánska strana sa v päťdesiatych rokoch už definitívne zbavila svojich izolacionistických inštinktov, ale čo sa týka medzinárodného angažmán, stále bola veľmi opatrná. V občianskych právach bola progresívnou a aktivistickou stranou. Bol to šéf najvyššieho súdu a bývalý republikánsky guvernér Earl Warren, kto pretlačil nesmierne dôležité rozhodnutie, ktoré postavilo mimo zákon segregáciu v školstve. Bol to prezident Eisenhower, ktorý do Arkansasu poslal federálne jednotky, aby toto rozhodnutie vynútili.

Prvá transformácia

S Richardom Nixonom prišla prvá transformácia strany. Republikánska strana mala dlho aj nacionalistickú a nativistickú frakciu, lenže tým, že demokratický prezident Lyndon Johnson podporil hnutie za občianske práva, taktiež vytvoril podmienky na jeden z najväčších obratov v amerických dejinách. Demokrati, ktorí boli dovtedy do veľkej miery južanskou stranou, sa stali stranou občianskych práv, kým Lincolnova Republikánska strana začala odrážať aj predsudky južanských belochov proti federálnej vláde a legislatíve presadzujúcej občianske práva. Ale v iných oblastiach domácej politiky sa Nixon správal ako liberál. Vytvoril Agentúru pre ochranu životného prostredia a riadil ekonomiku tak, ako by to robil akýkoľvek demokrat. Ako znie jeho slávny citát: „Dnes sme všetci keynesovci.“

To, čo začal Nixon, dokončil Reagan, ktorý zmenil svoju stranu na ideologicky orientované zoskupenie, neochvejne obhajujúce slobodný trh, voľný obchod, malú vládu a nadšený internacionalizmus, ktorého úlohou bola podpora demokracie v zahraničí. Starí republikáni z vidieka mu nikdy úplne neverili, ale Reaganovu redefiníciu po jeho volebnom úspechu akceptovali, ako to demonštrovalo aj jeho spojenectvo s viceprezidentom Georgeom Bushom starším.

Reagan redefinoval svoju stranu, vytvoril z nej kvázilibertariánsku organizáciu, ktorá v tomto stave vydržala aj počas vlády Billa Clintona, a to aj napriek tomu, že mala aj silnú sociálne konzervatívnu základňu. Vodcovia strany aj oficiálna ideológia bola reaganovská.

Druhá transformácia

No potom prišiel Donald Trump. Ten spozoroval, že sa Republikánska strana zmenila a že hlavný ideologicky prúd sa už nevenoval ekonomike, ale nacionalizmu, rase a náboženstvu. Jeho prvou veľkou politickou témou bolo falošné tvrdenie, že sa prezident Obama

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie