Denník N

Proti boli komunisti, taliansky producent aj Japonci. Filmy, ktoré chcel a nemohol nakrútiť Miloš Forman

Juliette Binoche vo filme Neznesiteľná ľahkosť bytia. Ako by dopadol, keby ho sfilmoval Forman? Foto - IMDB
Juliette Binoche vo filme Neznesiteľná ľahkosť bytia. Ako by dopadol, keby ho sfilmoval Forman? Foto – IMDB

Najznámejšie diela českého režiséra už predstavovať netreba, k jeho príbehu však patria aj štyri filmy, ktoré z rôznych dôvodov nedotiahol do konca.

Lásky jedné plavovlásky, Hoří, má panenko, Prelet nad kukučím hniezdom, Vlasy, Amadeus. To sú diela, ktorými sa preslávil. Miloš Forman nakrútil dvanásť celovečerných filmov, ale mohlo ich byť ešte viac. Minimálne o štyri viac. Každý z nich stroskotal z iného dôvodu.

Kapela to vyhrála

Tak sa mal volať debut mladého talentu, ktorý si už spravil meno vďaka spolupráci s Alfrédom Radokom. Pomáhal mu pri komédii Dědeček automobil (1956) a najmä v predstavení Laterna magika, ktoré sa stalo hitom svetovej výstavy Expo v Bruseli v roku 1958. Forman na FAMU nevyštudoval réžiu, ale dramaturgiu a scenáristiku. Podľa jeho absolventského scenára vznikol film Štěňata (1956), ešte predtým jeho predlohu pod názvom Nechte to na mně (1955) sfilmoval Martin Frič.

Už mal toho za sebou dosť, aby mohol v štátnych štúdiách Barrandov dostať šancu na svoju prvú réžiu. Rozhodol sa sfilmovať poviedku Eine kleine Jazzmusik a spolu s jej autorom Josefom Škvoreckým začali písať scenár. Škvorecký mal za sebou škandál s románom Zbabelci – portrét mladíka milujúceho džez v posledných dňoch vojny s realisticky opísanými červenoarmejcami oslobodzujúcimi Československo komunisti zakázali. Ďalšie diela, vrátane spomínanej poviedky, však vychádzali. Autorská dvojica sa pokúsila poistiť to názvom Kapela to vyhrala a taktickým podtitulom „antifašistická hudobná komédia“, no dramaturgovia na Barrandove scenár odmietli.

„Boli sme vtedy s Josefom ešte mladí a naivní, odmietli sme uveriť, že ich nezlomíme, takže sme začali text prepisovať. Na základe pripomienok sme z džezovej kapely najskôr urobili symfonický orchester, ktorý sa postupom času zmenil na dychovku. Netrvalo dlho, muzikanti zmizli úplne a my sme písali čistý protivojnový film. Vtedy sa na jednej pracovnej porade ktosi dosť patrične spýtal, prečo sa ten film vlastne volá Kapela to vyhrala, keď tam o žiadnej kapele nie je ani zmienka, a načo ten podtitul, keď je to de facto čistá tragédia. Tak sme začali do scenára

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie