Denník N

Joska Skalník: My tancovat nemusíme

Joska Skalník. Foto – Laco Teren
Joska Skalník. Foto – Laco Teren

Joska Skalník je bezpochyby Legenda, a to našťastie živá Legenda.

Cesta tam a cesta späť. Nerád cestujem. Teda, cestujem rád, len sa nerád vydávam na cestu. Teda, keď sa na cestu vydám, tak už je dobre. Ale tie chvíle pred cestou úprimne neznášam. Nie je to žiadna cestovná horúčka, len to proste neznášam.

Nikam sa mi nechce ísť, chcem zostať doma a nepohnúť sa z miesta, nevyliezť z postele. Moja posteľ je vôbec moje najobľúbenejšie miesto. Ale ako hovoril Bondy citujúc cestu Tao, keď sa vy nepohnete, nepohne sa ani vesmír.

Tak som sa vybral do Prahy. Počasie a chvľa boli na mojej strane. Keď idem Vinohradskou dole a svieti mi slnko do tváre, ako to bolo po tieto dni, myslím na Werichove spomienky. Ako malý chlapec išiel z Vinohradov do centra v deň vypuknutia slobody a na dverách obchodu bolo na vrecku, modrou ceruzkou, ,,kupeckým písmem” napísané: ,,Z důvodu převratu zavřeno.”

Mám rád Vinohrady. Keby som mal peniaze kúpil by som si tam byt. Baráky sú tam krásne a je tam veľa parkov. Naproti Rieglovým sadom na Polskej má ateliér môj drahý priateľ Joska Skalník.

Gandalf, český Leary, Pantáta, DJ Deda, Skalník modrý, chuligán… to sú len niektoré z prezývok môjho drahého priateľa. Joska je bezpochyby Legenda, a to našťastie živá Legenda.

Joska je naša historická mapa, v jeho usmiatej tvári je vpísaný

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie