Denník N

Právnik Pavol Žilinčík na proteste: Minister a policajný prezident rozhodujú, kto bude povýšený a kto vyštvaný

Foto N -Tomáš Benedikovič

Prečítajte si celý prejav právnika a člena Súdnej rady Pavla Žilinčíka zo zhromaždenia v Bratislave.

Volám sa Pavol Žilinčík, som právnik, a budem hovoriť hlavne o polícii, prokuratúre a súdoch – teda o orgánoch na ochranu právneho štátu, ktorých fungovaniu sa posledných 25 rokov venujem.

Začnem tým, na čo sme už možno zabudli. Zhruba pred rokom sme z úst vtedajšieho ministra vnútra počuli vetu, že korupcia na najvyšších miestach nie je. Aby som bol presný, povedal, že: „Na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať… Povedzte mi jeden príklad za minulý rok. Neviete? Nestala sa.“ Koniec citátu.

Aké absurdné je toto tvrdenie dnes, po odhalení tej smršte prípadov prepojenia korupcie a organizovaného zločinu na najvyššie poschodia slovenskej politiky.

V tom istom čase, keď sa hromadili odhalenia o  podvodoch a prerastaní štátnych a zločineckých štruktúr, nás vtedajší minister vnútra kŕmil nezmyslami. A súčasný policajný prezident mu pri tom ochotne asistoval. Spoločne vytvárali mýtus o krajine bez politickej korupcie, a ich nečinnosť museli suplovať investigatívni novinári.

Ján Kuciak robil svoju prácu skvele. Potom ho aj s Martinou Kušnírovou zavraždili.

Kaliňák aj Gašpar mali odstúpiť hneď na druhý deň z funkcií. Ján Kuciak totiž písal aj o nich, o ich priateľoch, známych, rodinných prepojeniach a podozrivých obchodoch.

Mali odstúpiť nie preto, že by boli automaticky podozriví z trestného činu, ale preto, aby vytvorili priestor pre skutočne nezávislé a nestranné vyšetrovanie. Také, ktoré nebude zaťažené ani tieňom pochybnosti.

Namiesto toho však začali títo páni vytvárať druhý mýtus. Mýtus o tom, ako práve oni a len oni sú zárukou vyšetrenia vraždy, ako aj prípadov, na ktoré Ján Kuciak tak dlho a detailne upozorňoval. Tvrdili, že vôbec, ale vôbec nemôžu zasahovať do vyšetrovania.

Prečítal som si preto organizačný poriadok ministerstva vnútra a tam sa píše, že prezident policajného zboru tento zbor riadi a zodpovedá za jeho činnosť. Vyplýva z neho, že spolu s ministrom vnútra majú obrovskú moc nad tým najdôležitejším v každom systéme, a to sú ľudia.

Oni rozhodujú, kto bude na dôležitých riadiacich funkciách, na krajských riaditeľstvách, na čele najdôležitejších policajných útvarov. A je na nich, kto bude povýšený a kto vyštvaný. Práve oni nastavujú personálnu politiku, a formulujú očakávania, ktoré majú od svojich podriadených.

Nastavujú tak celú kultúru ich práce: Buď to je kultúra odvahy a zákona, alebo to môže byť kultúra zbabelosti, prospechárstva, a ochrany vyvolených. Vyvolávajú tak stav, keď podriadený už dopredu vie, aký výsledok sa od neho očakáva. A aj ho dodá.

Chcem upozorniť na to, čo spája políciu, prokuratúru i súdy. Sú to mechanizmy, ktoré sa uplatňujú na ich očistenie. Niekedy sú to disciplinárne stíhania, inokedy interné vyšetrovania alebo rovno trestné stíhania. A hoci ich účel je jasný – očista od ľudí nehodných svojich funkcií, niekedy sa tieto nástroje zneužívajú práve na likvidáciu tých najlepších.

Zažili sme to masívne v súdnictve, diskutuje sa o stíhaní prokurátora Špirka. Pred niekoľkými rokmi boli odstavení banskobystrickí vyšetrovatelia Jaroslav Ambróz a Ľubomír Hláčik. Znechutení odišli z polície do civilu. Tých príbehov je veľa, a my sa z nich musíme poučiť. Tí najlepší nesmú odchádzať.

Výmena na najvyšších postoch v orgánoch na ochranu práva je nutná. Napríklad pán Gašpar už svoje schopnosti ukázal, teraz treba nechať priestor iným. Akonáhle sa skončí táto personálna rovina zmeny, musíme dohliadnuť na to, aby sa úplne zmenil spôsob, akým sa u nás obsadzujú najdôležitejšie miesta v policajnom zbore a na prokuratúre. Aby tam išli tí najlepší, ľudia s integritou – takí, ktorí už preukázali, že sú schopní odolať tlaku.

Na záver chcem povedať toto: Asi pred polrokom som bol s Jánom Kuciakom na káve. Chcel som sa mu poďakovať za to, čo robí, a spýtať sa, či niečo nepotrebuje.

Minulú sobotu som bol v Štiavniku pri jeho hrobe. Myslel som na to, že štátne orgány, podľa ktorých korupcia na najvyšších miestach nebola, nechali úlohu bojovať proti nej a chrániť verejný záujem na neho. Bolo im to jedno.

Ich konanie bolo nesmierne nezodpovedné a skončilo sa tragédiou. Nám to jedno nie je a nebude. Ďakujem.

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie