O dobiehaní Západu v ekonomike a životnej úrovni, ktoré je oveľa pomalšie, než sme si predstavovali

V roku 1989 prevládalo presvedčenie, že potrvá najmenej 25 rokov, kým stredná a východná Európa ekonomicky dobehnú Západ. Vtedy mnohí považovali tieto predpovede za príliš pesimistické, ale dnes sa ukazuje, že boli trúfalo optimistické. Grafy časopisu The Economist ukazujú smutnú skutočnosť: približovanie k Západu je ešte oveľa pomalšie a niektorým krajinám Balkánu sa ekonomický výkon a životná úroveň Západu dokonca vzďaľujú.

Grafy ukazujú prepočet HDP na hlavu a z nich vyplýva, že 16 krajín stredo-východnej Európy sa v priemere priblížilo k Západu zo štartovacej čiary 40,9 % v roku 1989 na 52,4 % v roku 2017. To je v princípe veľmi slabý pokrok.

Najväčšími výhercami sú Poliaci: v roku 1989 bolo ich HDP na hlavu 31,8 % voči Západu, dnes poskočili na takmer 60 %. Ale aj Slovensko je veľmi úspešné – z 54,1 % vyskočilo na takmer 68 %, teda o 14 %, pričom Česi poskočili len o 7 % (Česi začínali na 65 % a dnes sú na 72 %). Slováci sú v tomto pokroku dokonca lepší ako štáty Pobaltia. Smutný výsledok má Maďarsko – narástlo len o 1 % (z 56,1 % na 57,1 %).

Neradostné sú čísla z krajín Balkánu. Chorváti sú dnes v porovnaní so Západom chudobnejší, ako boli v roku 1989, tragicky dopadli Srbi, keď z úrovne 45,8 % padli na 31,1 %.

Ešte raz – ide o porovnávanie so Západom, nie o absolútny rast životnej úrovne. Nárast reálneho HDP sám osebe je, samozrejme, podstatne vyšší, lenže HDP rástol aj na Západe. Šokujúce sú však údaje, že napríklad HDP Srbska, Čiernej Hory či Bosny a Hercegoviny od roku 1989 klesol. Samozrejme, na vine je do veľkej miery vojna v 90. rokoch.

Zo všetkých údajov vidieť podobnú krivku, keď sa nám v 90. rokoch začal Západ vzďaľovať (Slovensko spadlo za Mečiara z 54,1 % na 42 %), príčinou bola transformácia komunistických ekonomík na trhové. Potom sa doháňanie Západu zrýchlilo, ale prišla finančná kríza a opäť sa spomalilo.

Nie je prekvapením, že podľa Economistu sú najväčším ťahúňom ekonomického pokroku kvalita inštitúcií a zahraničné investície. A jednou z najväčších bŕzd je okrem korupcie úbytok obyvateľstva a jeho starnutie. Od roku 1989 odišlo z regiónu 20 miliónov ľudí (5 % obyvateľstva), spravidla mladých a schopných.

Lenže napriek relatívnemu úspechu strednej Európy – v porovnaní s Balkánom – sa začíname dostávať do „pasce stredne vysokého príjmu“. Jednoducho, s montovaním áut si už nevystačíme, ak sa chceme Západu približovať rýchlejšie. Výhľad Economistu do budúcnosti nie je ružový: doháňanie Západu sa bude spomaľovať.