Šéf záchranárov: Nemôžeme pacienta nechať doma, aj keď vidíme, že jeho stav do nemocnice asi nepatrí

Dva z troch prípadov, ku ktorým záchranári chodia, sú stavy, ktoré neohrozujú život pacienta, vraví záchranár Matej Polák. No dodáva, že sa necíti ako taxikár a iba dodržiava zákon, ktorý vraví, že záchranár nestanovuje definitívnu diagnózu pacienta. „To znamená, že pacienta musí odviezť lekárovi do nemocnice.“

Foto N – Tomáš Benedikovič

„Ľudia si často myslia, že keď k ním príde RZP, čiže záchranka bez lekára, dostanú horšiu starostlivosť. Nie je to pravda, lebo záchranár je zväčša vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý má bakalára z urgentnej zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane zákon vôbec nestanovuje, aký lekár má byť v RLP, rýchlej lekárskej pomoci. Takže sa pýtam – je lepšie, keď k vám príde ‚iba‘ záchranár, ktorý štyri roky študoval urgentnú zdravotnú starostlivosť a má skúsenosti zo zásahov, alebo povedzme taký urológ?“ vraví šéf záchranárov MATEJ POLÁK. 

V rozhovore sa tiež dočítate: 

  • čo si Polák myslí o pochybeniach záchranárov, o ktorých nám hovorili v ružinovskej nemocnici
  • či musia operátori na linke 155 vyslať záchranku ku každému prípadu
  • či sa laici boja poskytovať prvú pomoc
  • aké sú zásady poskytovania prvej pomoci
  • že podľa Poláka lekári v mnohých nemocniciach nepostupujú podľa najnovších poznatkov a nesledujú, aké sú trendy vo svete
  • ako Polák vo svojej záchranke vylepšil starostlivosť o pacientov s cievnou mozgovou príhodou a ako o pokrokových postupoch prednáša v zahraničí

Aká je kvalita záchrannej zdravotnej služby na Slovensku?

V porovnaní s Maďarskom, Poľskom alebo Rakúskom sme na tom lepšie.

V čom?

Napríklad v Rakúsku nerobia záchranku profesionáli, ale dobrovoľníci. Historicky to tak majú zavedené. Aj v niektorých ďalších európskych krajinách je to tak, že zdravotná sestra ide po službe robiť ešte na záchranku. Ale profesionálna záchranná služba je lepšia. Jeden z mojich kolegov si v Taliansku zlomil nohu, keď spadol z motorky. Vravel mi, že miestni záchranári nemali ani zlomok vybavenia či kompetencií, ktoré máme na Slovensku.

Podľa lekára Júliusa Hodosyho z ružinovského urgentu však nie je kvalita bratislavských záchranárov dobrá, posťažoval sa, že „pacienta často vôbec neliečia a niekedy sme radi, že ho donesú aspoň v normálnej polohe“. Čo vy na to? 

Táto otázka má tri roviny. Po prvé, vyjadrenie Jula Hodosyho, môjho priateľa, je anekdotou. Aj ja poznám slabých lekárov, no tiež viem, že v Univerzitnej nemocnici Bratislava a v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava sú aj mnohí výborní lekári a záchranári. Po druhé, záchranári prispôsobujú rozsah liečenia v záchranke dĺžke pozemného transportu. Ak idete ďaleko, posádka priamo na mieste zásahu pacienta čo najviac stabilizuje, aby bol spôsobilý na dlhý pozemný transport. No ak je dojazd do nemocnice otázkou niekoľkých minút, môžu uprednostniť urýchlený transport pacienta do nemocnice aj bez rozsiahlej snahy o jeho stabilizáciu, keďže nemocnica je na riešenie vážneho stavu pacienta oveľa lepšie vybavená – či už personálne, priestorovo, alebo prístrojovo. Tretia rovina je ekonomická. Minimálny plat záchranárov – mierne pod 800 eur – je rovnaký pre celé Slovensko, či žijete v Bratislave, alebo inde. Ak vezmeme do úvahy vysoké životné náklady v hlavnom meste, výsledkom je vysoká fluktuácia záchranárov, ktorá je podmienená nižšou reálnou mzdou, ktorú majú. Taký stav neprispieva k nárastu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Vravíte, že úroveň záchrannej služby u nás je vyššia ako v okolitých krajinách, no podľa medika Istvána z ružinovského urgentu, ktorý má skúsenosti aj so záchrankou v Maďarsku, zaostávame. Podľa neho jedna záchranárka dokonca nevedela správne priložiť zvody, keď natáčala EKG. 

Zase je to len jedna anekdota. Mám začať rozprávať príbehy o lekároch, ktorí aj dnes v niektorých lokálnych nemocniciach podľa mojich informácií púšťajú pacientovi žilou? Nič to nehovorí o komplexnej situácii poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Moja záchranka v rámci urgentnej zdravotnej starostlivosti ošetrila vyše pol milióna pacientov. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je najvyšším nezávislým arbitrom rozhodujúcim o správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skonštatoval, že sme pochybili v jedinom prípade. Teda pomer je jedna nesprávna zdravotná starostlivosť na pol milióna ošetrených pacientov. Nech sa páči, zverejňujme tieto indikátory pre všetky zdravotnícke zariadenia na Slovensku, vrátane univerzitných nemocníc. Potom sa budeme môcť odborne baviť o tom, kto poskytuje akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Anekdoty do odbornej diskusie nepatria.

Matej Polák (1983) 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Má manažérske a záchranárske vzdelanie. Doktorát z manažmentu získal v roku 2007 na Fakulte managementu UK v Bratislave. Od roku 2016 je prezidentom Asociácie záchrannej zdravotnej služby (AZZS), ktorá zastrešuje štátnych a neštátnych prevádzkovateľov záchraniek na Slovensku. Od roku 2011 je riaditeľom a konateľom záchrannej zdravotnej služby ZaMED.

Zdravotnícky personál v ružinovskej nemocici sa tiež sťažoval, že záchranky sa zmenili na taxíky a na urgent vozia aj stavy, ktoré tam v skutočnosti nepatria. 

Ako taxík si nepripadáme. Pripadáme si ako niekto, kto rešpektuje zákon. Zákon a vyhláška upravujúca kompetencie zdravotníckych záchranárov hovoria, že záchranár stanovuje pracovnú diagnózu pacienta, nie definitívnu. To znamená, že pacienta musí odviezť na definitívnu diagnostiku lekárovi do nemocnice. Nemôže pacienta nechať doma, aj keď vidí, že jeho stav do nemocnice asi nepatrí. Prekvapuje ma, že lekári v nemocniciach sa za to na záchranárov hnevajú. Buď nepoznajú zákony a nevedia, že záchranári majú takúto povinnosť, alebo sa hnevajú na záchranárov za to, že dodržiavajú zákon. To ma asi udivuje ešte viac. 

Matej Polák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stavy, ktoré neohrozujú život pacienta

Mali by podľa vás záchranári mať možnosť nechať pacienta doma? 

Som za to, aby záchranári mohli rozhodnúť aj o finálnej diagnóze pacienta v stanovených prípadoch a následne nechať pacienta doma, ak jeho stav nevyžaduje prevoz do nemocnice. Nato by však bolo treba zmeniť príslušné zákony. Keď sa naposledy tento rok menili kompetencie zdravotníckych záchranárov, ministerstvo zdravotníctva neprejavilo vôľu rozšíriť kompetencie záchranárov v tomto smere. Prevládol názor, že súčasné vzdelávanie záchranárov nepostačuje na to, aby boli oprávnení stanovovať konečnú diagnózu. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom