Denník N

Berlín sa snaží vynájsť mesto, kde majú peniaze menšiu váhu

Foto – Fotolia.com
Foto – Fotolia.com

NOVINKA: Sprievodca N mestami Európy. Začíname piatimi fenoménmi Berlína (+ praktický sprievodca s tipmi, ktoré vám vystačia na predĺžený víkend)

Je mnoho charakteristík hlavných miest, ktoré na Berlín vôbec neplatia. Typicky sú buď plné vysokých nových, alebo nízkych starých budov. Berlín nie je známy ani jedným, ani druhým. Hlavné mestá tiež bývajú bohaté a drahé. Pri Berlíne to neplatí – je chudobný a relatívne lacný. Ak by sme ho vynechali zo štatistík, Nemecko by bolo bohatšie.

Ani jeho najväčší symbol sa nedá ľahko odfotografovať. Múr si musíme vyvolať z pamäti. Najskôr si ho asi predstavíme v útržkoch záberov spravodajstva, keď padal. Stál 28 rokov a nestojí už o rok dlhšie. Je načase pozrieť sa, ako to Berlínčania využili.

Berlín sa stále vyrovnáva s dôsledkami múru. Foto – autor

Berlín má menej návštevníkov ako Barcelona, Praha či Mníchov. Láka však ľudí, ktorí tu chcú žiť. Berlín sa javí ako lacné, slobodné, tolerantné, ekologické a veľmi zábavné mesto. Posledných päť rokov sem ročne pribudlo 50-tisíc ľudí. Láka ich aj fakt, že na rozdiel od New Yorku, Londýna alebo Paríža sa Berlín vďaka aktívnej politike nestal ihriskom bohatých, žiť tu je stále lacné a mesto si drží relatívne nízke nájmy.

Na druhej strane, celé časti mesta sú prekvapivo špinavé, mesto za desať rokov nedokáže dostavať medzinárodné letisko, má dlhodobé problémy s bezdôvodným násilím. Na riešenie týchto problémov má priveľa dlhov. „Berlín imperfection“ sa môže návštevníkovi zdať ako pestovaný šarm, ale špinavé ulice skutočne nie sú niečím, čo by miestnych tešilo.

Nadzemné vodovodné potrubia v Berlíne pôsobia ako z tretieho sveta. Keďže hladina spodnej vody v Berlíne je nízka, potrubia odvádzajú vodu zo stavieb. Foto – autor

Je zaujímavé, že práve v chudobnejších, skúšanejších východných štvrtiach Berlína, kde sa miešajú miestni, Turci, globálni svetoobčania a turisti, vzniká nový fenomén Berlína, ktorý sa dá odfotografovať ľahko. V oknách a na balkónoch často vidno vlajky Európskej únie. V iných krajinách visia najmä na inštitúciách – v Berlíne si ich ľudia vešajú na balkóny sami od seba.

Možno práve Berlín je chýbajúci „cool“ faktor Európskej únie. Ak dokonáme brexit, Berlín sa stane jej najväčším mestom. A ak bude niečo rozkazovať Berlín namiesto Bruselu, mladí budú počúvať.

V Sprievodcovi N Berlínom vám predstavíme päť špecifických fenoménov mesta. Nižšie pridávame rýchleho sprievodcu po jednotlivých štvrtiach. Okrem krátkej charakteristiky a tipu, ktorými ulicami ju najlepšie spoznať, pridávame odporúčania na zaujímavé miesta a podniky.

Päť fenoménov Berlína

1. Mestské centrá hedonizmu

A post shared by MAV MUSIC (@mavmusicagency) on

Berlínske párty sa zvyknú opisovať s patričnou dávkou zasväteného tajnostkárstva. Skúsme si vecne opísať taký berlínsky klub, napríklad najslávnejší Berghain.

Čerstvo zjednotený Berlín mal v skorých 90. rokoch mnoho zaujímavých priestorov na legálne aj ilegálne technopárty, na ktorých sa Berlínčania niekoľko nocí a dní za sebou spamätávali z novej reality. Dvojica zakladateľov súčasného Berghainu začala inováciou: svoje technopárty orientovali na gayov a v kluboch vytvorili podmienky na sex. Ich párty sa stávali pre neskrývaný hedonizmus a svedomitý prístup k hudbe populárnymi. Postupne expandovali aj mimo gay komunity, už v stabilnom klube Ostgut. Keď ho museli zatvoriť, patrili už medzi legendy.

Náhradné priestory dvojica hľadala vyše roka. Berghain otvoril v roku 2004, v turbínovej hale bývalých železničných opravární medzi Friedrichshainom a Kreuzbergom. Aj tu cítiť múr: hoci ste polhodinu chôdze od Alexanderplatzu, idete v tme, po kalužiach a neudržiavaných chodníkoch a potom poslušne čakáte v rade, čo najmenej sa snažíte na seba upozorňovať. Je vás tu v tme mnoho, ale ani jeden z vás naisto nevie, či sa dostanete dnu.

Ak je totiž Berghain na Tripadvisore „zážitkom č. 1 v Berlíne“, zákonite sa tam pokúsi ísť každý turista. Aby sa temný technoklub nezmenil na „Erasmus párty“, vyhadzovači si musia pri vstupe vyberať. A tak sa vždy v piatok a v sobotu o polnoci vytvorí niekoľkostometrový rad, v ktorom môžete pokojne stáť štyri hodiny, len aby vás personál po jednom kontrolnom pohľade poslal nadránom domov. Klub s kapacitou niekoľko tisíc ľudí už nie je len pre teplých (ten funguje samostatne v podzemí), ale zdá sa, že muži majú stále drobnú výhodu.

Internet je plný návodov, ako sa dostať dnu, zaručených odpovedí na otázky vyhadzovačov či oblečenie. V globálnej internetovej kultúre o biletároch panujú legendy, koluje množstvo mémov a existujú hry, na ktorých konci znie väčšinou: „Nicht heute, tut mir leid.“

Samozrejme, nič iné nepriláka do radu ďalší týždeň viac ľudí ako takáto reklama. Ak vyhadzovač súhlasí, návštevník dostane najlepší zvuk, aký si vie predstaviť, a mnoho temných priestorov, kde sa nič nekontroluje. Majitelia starostlivo udržiavajú vzhľad opustenej továrne, aby všetko vyzeralo ako z virálneho článku o urban exploringu.

Berghain je temný a nemá poriadnu záhradu, čo je ďalším fenoménom berlínskych klubov. Keďže do klubu sa dostávate nadránom, hlavná časť zážitku sa odohráva dopoludnia, prípadne celý deň, a to vonku. Hoci mnohé kluby majú veľa miestností so zaujímavými atmosférami, cez leto je predsa len krajšie vonku. Kluby majú preto veľké záhrady. Ľudia sa tam zmenia na niečo medzi deťmi v škôlke a alkoholikmi, ktorí trávia celý deň opití v parku. Časté sú vodné plochy, labyrinty, rôzne drevené stavby a vežičky, „opustené“ karavany (môže v nich byť samostatná párty), zmätočné zašivárne a ťažko dostupné skryté časti. Sú to vlastne víkendové festivaly.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Sprievodca N

Teraz najčítanejšie