Denník N

Hovorca, drž sa svojho kopyta…

 Foto – TASR
Foto – TASR

V Českom rozhlase je nepísaným, ale silne zaužívaným pravidlom, že kto raz v akejkoľvek pozícii pričuchne k politike, cestu do verejnoprávnej inštitúcie si uzatvára.

Pred časom som sa zúčastnil redakčného školenia, na ktoré prišiel aj nový kolega Pavel. Bol to štandardný workshop, ale len do chvíle, keď sa Pavla niekto mierne jedovato opýtal, či mu nie je trápne nastupovať do rozhlasu z pozície hovorcu. Bola z toho búrlivá debata a Pavel sa obhajoval tým, že je lojálny, a rozhodne nebude kopať za svojho bývalého chlebodarcu, štátnu spoločnosť, ktorá prevádzkuje železničné dopravné cesty.

Pritom podotýkam, že Pavel nastúpil ako prostý redaktor do regionálneho vysielania a jeho hlavnou témou sa stali zaujímavé turistické ciele. Aj tak však zo školenia odchádzal s nálepkou bývalého hovorcu, na ktorého si treba dávať pozor. V Českom rozhlase si za uplynulých sedemnásť rokov pamätám iba tri ďalšie prípady, keď do rádia na pozíciu redaktora nastúpil bývalý hovorca. Rovnako ako v prípade Pavla išlo o hovorcov pološtátnych akciových spoločností a v jednom prípade o PR súkromnej ​​firmy (dvaja už zase odišli). Ani jeden nepracoval na politickom úrade, nedajbože priamo pre nejakého politika.

Český rozhlas

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

RTVS za Rezníka

Teraz najčítanejšie