Martin M. Šimečka
„Sleduj peniaze,“ radil novinárovi informátor s prezývkou Hlboké hrdlo vo filme o afére Watergate (Všetci prezidentovi muži). Dnes to platí ešte viac ako vtedy. Peniaze, špinavé či podozrivé, sú dnes prameňom, ktorý napája súčasnú vládu na Slovensku tak výdatne, až sa zmenila na onu povestnú žabu (na prameni).
Možno mal Robert Fico kedysi dávno iné motívy pre vstup do politiky, ale dnes sú to zjavne už len peniaze, ktoré ho v nej držia. Peniaze jeho klanu, ktorý vďaka nemu zbohatol a teraz dostal strach, že ho tie isté peniaze privedú za mreže. Tomuto klanu sa nepočúva dobre, keď plné námestie kričí „do basy“.
V podobnej situácii sa ocitol český premiér v demisii Andrej Babiš. Jeho rodinnému klanu tiež hrozí, že pôjde za mreže, do podvodu s euforondmi totiž vtiahol svoje deti, keď na ne prepísal firmu, ktorá žiadala dotáciu na Bocianie hniezdo. Jediný spôsob, ako svoj klan aj samého seba ochrániť, je udržať sa pri moci a kontrolovať políciu.
Pelikán a Drucker
Český a slovenský príbeh sa na seba začínajú podobať ako vajce vajcu: v oboch ide o ministerstvo vnútra, z ktorého sa stal kľúčový nástroj sebaobrany. A oba štáty čelia podobnému riziku, že klany spojené peniazmi sa v sebaobrane pokúsia premeniť demokraciu na autoritársky režim, lebo len ten ich spoľahlivo ochráni pred väzením.
Andrej Babiš sa drží vo funkcii premiéra už pol roka od volieb napriek tomu, že doteraz sa mu nepodarilo získať pre svoju vládu dôveru v parlamente. Odmieta totiž splniť dve podmienky, ktoré si kladú prípadní koaliční partneri: že nebude premiérom (lebo je trestne stíhaný za Bocianie hniezdo) a že jeho hnutie ANO neobsadí funkciu ministra vnútra. Babišov zdanlivo nezmyselný vzdor má jedinú prísnu logiku, a tou je sebaobrana.
Babišovi sa medzitým podarilo dotlačiť šéfa policajnej inšpekcie k rezignácii. Jeho nástupca bude k Babišovi iste lojálny, čo znamená, že premiér bude mať páku na vyšetrovateľov prípadu Bocianie hniezdo. A za ministra vnútra si vybral Lubomíra Metnara, ktorý za komunizmu slúžil v pohotovostnej jednotke na potláčanie nepokojov.
Na Slovensku to teraz vyzerá, ako keby Ficov klan predsa len ustupoval, lenže je to len tieňová hra. Zotrvávanie policajného prezidenta Tibora Gašpara vo funkcii bolo rovnako nezmyselné ako Babišovo, ale malo rovnako prísnu logiku. Z nej vyplýva, že jeho nástupca bude pod kontrolou vládneho klanu bez ohľadu na osobu ministra vnútra.
Odhodlanie českého aj slovenského klanu udržať sa pri moci je vidieť voľným okom, ale dôležitou ilustráciou jeho bezbrehého cynizmu sú rezignácie politikov, ktorí sa na to už nemohli zblízka pozerať. Minulý týždeň podal demisiu český minister spravodlivosti Robert Pelikán a tento pondelok odstúpil slovenský minister vnútra Tomáš Drucker.
Obaja muži sú výnimoční svojím intelektom a civilizovaným vystupovaním, ako ministri značne vylepšovali obraz oboch vlád a obaja boli lojálni k svojim premiérom. To, že odstúpili, je zlovestnou správou o odhodlaní Fica a Babiša prekročiť hranice demokratických noriem, ktoré považujú Pelikán aj Drucker za záväzné.
Kritická fáza
Český a slovenský príbeh má ešte jednu výraznú podobnosť: obe vlády sú v kritickej fáze, ich budúcnosť je neistá a správajú sa chaoticky. Na prvý pohľad vyzerajú bezradné a bez plánu. A súčasne sa v akomsi zúfalom kŕči držia moci, vydesené predstavou, že by mohli padnúť. Slovenský aj český klan sú zahnané do kúta, čím sa oba stávajú veľmi nebezpečnými.
Ešte nikdy neboli pod takým veľkým tlakom médií, ktoré sledujú peniaze podľa starej dobrej rady Hlbokého hrdla. Poprava Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola odkazom, že toto sledovanie peňazí sa stáva smrteľne nebezpečnou prácou, ale dôsledok je opačný: zo špinavých peňazí sa v očiach verejnosti stali peniaze krvavé. Problém je, že vláda, ktorá nesie politickú zodpovednosť za vraždu, stráca demokratickú legitimitu a ak chce prežiť, musí sa stať nedemokratickou. Rovnako vláda na čele s agentom ŠtB a trestne stíhaným politikom, ktorému veľmi reálne hrozí väzenie.
Nie je jasné, či si toto všetko premiér Peter Pellegrini a Andrej Babiš uvedomujú. Babiš možno áno, lebo mu ide o všetko. Pellegrini možno nie. Ale ak nechce vystaviť slovenskú demokraciu osudovej skúške, mal by podať demisiu. Inak mu hrozí, že sa stane spolupáchateľom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
