Od ľudí s depresiou sa neodťahujte, spýtajte sa ich, čo sa deje a či nepotrebujú pomoc
Strach, smútok či hnev sú normálne pocity. Znepokojovať by vás mali až vtedy, keď vám nedovoľujú normálne fungovať a žiť.
Ľudia často nevedia, či potrebujú psychológa alebo psychiatra a mnohí sa hanbia na to spýtať a ísť k lekárovi, hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová. V rozhovore sa dočítate,
- ako zistíme, že máme duševnú poruchu
- aký je rozdiel medzi psychológom, psychiatrom a psychoterapeutom
- či si môže pacient a psychológ „nesadnúť“
- prečo u nás pácha samovraždy toľko mladých mužov a ako by sa tomu dalo predísť
- čo sú to úzkostné poruchy, ktoré znepríjemňujú život tisícom Slovákov a Sloveniek
Máte vo svojom okolí niekoho, kto má duševnú poruchu?
Áno, jedna moja blízka príbuzná sa dlhé roky lieči na ťažkú depresiu.
Väčšina ľudí však kvôli duševnej poruche lekársku pomoc nevyhľadá, takže vaša známa je svetlým príkladom.
Poznám vo svojom okolí aj ďalších ľudí, ktorí by mohli vyhľadať odbornú pomoc a veľmi by im to pomohlo. Vidím na nich príznaky duševnej poruchy.
Váš výskum hovorí, že státisíce ľudí u nás nevyhľadajú odbornú pomoc, aj keď trpia príznakmi duševných porúch. Prečo je to tak?
Presný počet ľudí, ktorí sa neliečia napriek príznakom, v súčasnosti nemáme. Vo svojom výskume som porovnala počet ľudí, ktorí sa na Slovensku liečia na duševné poruchy, s priemerným európskym populačným výskytom týchto ochorení. Zistila som, že je tu pravdepodobne veľa ľudí, ktorí majú príznaky rôznych duševných porúch, napríklad depresií, úzkostných porúch alebo závislostí, najmä tej od alkoholu, a napriek tomu sa neliečia.
Prečo?
Častým dôvodom je, že ľudia nevedia, že to, čo ich trápi, je duševná porucha a dá sa liečiť.
Ako teda zistíme, že máme duševnú poruchu a mali by sme vyhľadať pomoc?
Je to vtedy, keď človek zrazu prestane byť schopný fungovať ako doteraz, prestáva zvládať to, čo doposiaľ zvládal. Jednou z najčastejších porúch je depresia. Je spojená s dlhotrvajúcim smútkom, neschopnosťou tešiť sa z vecí, ktoré nás dovtedy bavili, nedokážeme plniť bežné povinnosti, či už pracovné, alebo spojené s domácnosťou. Môžeme byť dlhodobo nervózni alebo podráždení. Nie vždy si človek uvedomí, že sa s tým nemusí trápiť sám doma.
Vedia ľudia, na koho sa majú obrátiť?
To je ďalší problém. Nevedia, či potrebujú psychológa, psychiatra alebo psychoterapeuta. Nevedia, kde majú takýchto odborníkov hľadať. Veľmi častým dôvodom, prečo ľudia nevyhľadajú pomoc, je aj hanba alebo strach z toho, čo si o nich pomyslí okolie, ak vyhľadajú pomoc. Čo povedia v práci? Čo mi na to povie šéf? Nevyhodia ma? Čo na to rodina a susedia? Niektorí to dokonca taja aj pred svojimi partnermi. Tá stigma spojená s duševnými poruchami v našej spoločnosti je stále veľmi silná.
Ako ju môžeme odstrániť?
Mali by sme viac
