24 hodín som bol na záchranke: Čo ste nám „to“ doniesli? odvrkla lekárka v nemocnici na pacienta

Ilustračné foto – Fotolia

Boli sme na dvoch výjazdoch so záchrankou a videli sme, ako sa správajú lekári v lokálnej nemocnici. Záchranári sa nám zverili s mnohými prípadmi nevhodného správania doktorov.

Na stanicu záchrannej zdravotnej služby vo vidieckom meste prichádzam o pol siedmej ráno. Oblečiem sa do uniformy a netrpezlivo čakám na prvý telefonát z operačného strediska.

Je piatok, vonku popŕcha a v neďalekom meste majú zjazd motorkári. Odhadujeme, že dnes pôjdeme k nehode na ceste.

No dlho sa nič nedeje, hoci miestna stanica je jednou z najviac vyťažených – denne majú v priemere viac ako sedem výjazdov.

Prvý telefonát prichádza až minútu po desiatej večer. Posádka má iba dve minúty na to, aby vyrazila, a nezáleží na tom, či práve jete, spíte alebo ste na záchode.

Nasadáme do auta, vodič-zdravotník zapína výstražné svetlá a v trojici mierime do 25 kilometrov vzdialenej obce. „Sprava dobré,“ hlási záchranár Filip Hudec, keď vchádzame na hlavnú cestu. Netrvá dlho a na tachometri máme 130.

Keď vyjdeme z obce, po okresnej ceste šviháme skoro 160-kou a autá, ktoré míňame, nám až na pár výnimiek poslušne uhýbajú.

Srdce bilo nepravidelne

Ponáhľame sa za šesťdesiatnikom, ktorý sa lieči na cukrovku a srdce, dlhodobo má zvýšený tlak a je výrazne obézny.

„Nameral si veľmi vysokú hladinu cukru v krvi a výrazne vyšší tlak. Stav jeho chronických ochorení sa mu náhle a naraz zhoršil, čo mu reálne spôsobilo, že sa cítil veľmi slabý a rozrušený, tak zavolali záchranku,“ vraví záchranár.

Pred domom nás čaká rodina, vyskakujeme z auta, ja beriem EKG monitor a utekáme za pacientom.

Od tejto chvíle prácu záchranárov iba sledujem. Pacient je pri vedomí a sedí na pohovke v kuchyni. Záchranári mu zmerajú tlak, pulz a saturáciu, aby si urobili základný obraz o jeho krvnom obehu.

Záchranár pacienta popočúva. „Ak by bolo počuť, že ‚má v pľúcach vodu‘, znamenalo by to, že mu zlyháva srdce, krv nedostatočne prúdi a zhromažďuje sa v malom obehu a tej časti pľúc, ktorá má byť naplnená vzduchom. Z takého stavu vzniká pľúcny edém, čo je život ohrozujúci stav, no to sme našťastie vylúčili,“ vysvetľuje Hudec po tom, čo sme pacienta odovzdali v nemocnici a vraciame sa na stanicu.

Záchranár skontroluje aj to, či má pacient opuchnuté nohy, pretože tie sú tiež príznakom srdcového zlyhávania.

Zmerajú mu aj cukor a zistia jeho zvýšenú hladinu. Záchranár si vyžiada zdravotnú dokumentáciu, aby si prečítal, aké lieky užíva a na čo sa lieči. Zistí, že hladinu krvného cukru má na dvojnásobnej hodnote, ako je pre neho bežné.

Rodinných príslušníkov a pacienta sa pýta na bolesti, závraty a alergie a vyzvedá, ako sa pacientove problémy toho večera začali.

„Z rozhovoru sa snažíte získať čo najviac informácií. Človeka sa pýtate, čo a kedy jedol a pil, či má problémy s vylučovaním a močením, v akej polohe má najväčšie bolesti a v akej sa mu uľaví, ako dlho problémy pretrvávajú, či vznikli náhle alebo postupne.

Vnímate, akú má farbu kože (ružovú, bledú, fialovú), či má opuchy, či adekvátne komunikuje a v akých sociálnych pomeroch žije. Takýmto spôsobom dokážete spraviť diagnostiku na 70 percent. Prístrojmi, ako sú EKG či teplomer, ju už len spresňujete,“ vraví záchranár Hudec.

Záznam z EKG ukazuje, že pacientovi nepravidelne bije srdce. „Na mieste sme nevedeli určiť, či je to nová vec, ktorá by ho mohla ohroziť na živote. Bolo by nezodpovedné nechať ho doma, preto sme mu navrhli, že ho vezmeme do nemocnice,“ objasňuje svoj postup záchranár.

Po krátkom presviedčaní pacient súhlasí s prevozom a rodina sľúbi, že za ním príde do nemocnice.

Zbalím EKG monitor a pacientovi pomôžeme do sanitky. V aute mu podáme fyziologický roztok. „Pacient bol obézny, nebolo mu vidno žilu, našiel som ju tak, že som ju nahmatal,“ vraví vodič-zdravotník. Fyziologický roztok sme podali, aby sme pacientovi zriedili krv a znížili vysoký cukor.

Ilustračné foto – Fotolia

No, čo ste nám to doniesli?

Zapíname výstražné svetlá a vyrážame do nemocnice. Záchranár si sadne k pacientovi a vypĺňa záznam o zásahu. Vodič-zdravotník medzitým volá do nemocnice, že vezieme pacienta, no nikto to nezdvíha.

S pacientom ideme na interné oddelenie. Je okolo pol dvanástej večer. Otvorí sestrička a hneď nám vynadá, prečo sme nevolali. Zabuchne dvere a pacient musí aj s posádkou záchranky čakať na chodbe.

O pár minút príde službukonajúca lekárka, môže mať okolo 30 rokov. Nepozdraví sa ani sa nepozrie na nás či pacienta, vojde do ambulancie a hlasno za sebou zabuchne dvere. Vyzerá to, akoby sme túto dvojicu otravovali.

„No, čo ste nám to doniesli?“ pýta sa lekárka, ako keby bol pacient vecou.

„Pacienta, pani doktorka,“ odpovedal na otázku lekárky záchranár.

„No dobre, ale čo mu je?“ pýta sa ďalej internistka.

„Hypertonik, tlak teraz okolo 170…“ vraví záchranár.

„To nie je dôvod, aby sa to sem nosilo,“ odvetí lekárka. „Najprv počkajte, kým vám zreferujem celého pacienta, potom, ak uznáte za vhodné, sa môžeme baviť o tom, či je dôvod, aby som ho sem nosil alebo nie,“ odpovie jej Hudec.

Pacient, o ktorom lekárka hovorila v strednom rode, akoby bol predmet, bol svedkom celej konverzácie, keďže bol iba pár metrov od nej.

Šťastie, že si pacient nezlomil ruku

Záchranár mi vysvetľuje, prečo posádka rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) musí každému pacientovi navrhnúť, že ho vezme do nemocnice. Posádku rýchlej zdravotnej pomoc tvoria záchranár a vodič-zdravotník, zatiaľ čo rýchla lekárska pomoc (RLP) má navyše aj lekára. „V zákone sa píše, že zdravotnícky záchranár v RZP stanovuje pracovnú diagnózu, a nie finálnu, ktorú určuje iba lekár. Preto by som nemal pacienta nechať doma iba s tou pracovnou.“

Pacient má, samozrejme, právo odmietnuť prevoz a v takom prípade podpisuje doklad, že úkon odmieta.

Teraz najčítanejšie