Verte deťom! Tak znie odkaz psychologičky Jany Štúrovej

Jana Štúrová bola veľkou dámou československej psychológie, píše sa na obálke jej poslednej knihy Nádej (Ikar), ktorú už nestihla dokončiť. O jej živote a vzťahoch sa možno dozvedieť z dvoch veľmi osobných predhovorov – od jej syna Martina a kolegu Antona Heretika. Kniha je teda okrem iného dôležitou pamiatkou na túto veľkú osobnosť.

Spektrum jej práce, a tým aj tém, je veľmi široké, ale asi najobdivuhodnejší je jej prístup k témam, ktorým sa aj onakvejší odborníci radšej vyhnú, o ktorých sa málo hovorí, a ktoré sú a zrejme ešte dlho budú vnímané ako kontroverzné.

Jednou z nich je téma delikventnej mládeže. Venuje sa jej už vo svojej prvej knihe Zabudnuté deti. V knihe Nádej spoznávame problematických mladíkov Patrika, Borisa či Joža, ich zostručnené osudy, ale aj Štúrovej nevšedné nápady – na jednej strane pokrokové, na druhej formulované jednoducho a polopate.

Jej pohľad na komplikovanú tému záškoláctva, drobných deliktov a krádeží je celostný a odvážny, vidí totiž oveľa širšie ako len „svoje“ psychologické súvislosti – právne, legislatívne, sociálne, spoločenské. Je v nich zorientovaná, má svoj odvážny názor a nebojí sa vysloviť ho.

Verte deťom!

Veľkou témou Jany Štúrovej je domáce násilie, ktorému je venovaná veľká časť knihy. Dlhé roky sa venovala týraným ženám a deťom v petržalskom centre Nádej, ktoré vďaka nej poznali i jej študenti.

Vďaka jej osobným a zaangažovaným skúsenostiam sú fakty o domácom násilí oveľa autentickejšie – napríklad, že „k cyklu násilia patrí i to, že muž odbúra styky ženy s kamarátkami, neskôr s rodinou, ona nemá žiadnu oporu ani nemôže konfrontovať vlastný pohľad s pohľadom iných ľudí“. Alebo že domáce násilie sa týka rovnako chudobných ako bohatých, rovnako