Stroon si upratuje v živote, môžete byť pri tom

Samoľúbosť, hnev, samotárstvo, emocionálna nestálosť a prehnaná nostalgia. Sprievodný text k novej platni Dalibora Kociána alias Stroona hovorí, že sa prostredníctvom nej chcel vyrovnať so svojimi neduhmi. V metalovej kaviarni však oproti mne sedí chlapík, na ktorom žiadnu z týchto vlastností nebadať. Živo a otvorene rozpráva o svojej tvorbe, o priamych či podvedomých hudobných vplyvoch a tiež o svojich niekdajších psychických eskapádach. Na pretras logicky príde otázka, či komponovanie môže fungovať ako osobná terapia. A či to poslucháč albumu Vice Laboratory (Deadred Records) dokáže rozkódovať a bude sa vedieť so vzniknutou hudbou stotožniť.

Elektro, metal, Bach

Ten, kto v deväťdesiatych rokoch vymyslel označenie intelligent dance music (IDM), sa chcel zrejme odlíšiť od produkcie pre techno párty, na ktorých ľudia presmažili celé víkendy. Malo ísť o statement, že elektronická hudba dokáže viac, než len hýbať telom. Aparáty a samplery lacneli, a tak mohol ktokoľvek začať vrstviť zvuky a rytmy do avantgardných kompozícií, ktoré sa tvárili ako sofistikovaná metafora dnešného fragmentovaného sveta. Vzniklo tak niekoľko skutočne zaujímavých albumov, ale predovšetkým obrovský cintorín IDM nahrávok, ktoré dnes môžete na internete prehadzovať lopatami. Na dobrú elektroniku totiž nestačí, že dokážete jazdiť myšou po softvéri.

To, že sa Stroon nestal len ďalšou zameniteľnou kvapkou v tomto globálnom mori, má hneď niekoľko dôvodov. Po prvé