Denník N

Arogancia moci dva roky po…

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Na otázku, ako plnia svoje volebné programy v environmentálnej oblasti, odpovedali iba dve z oslovených strán. Obe sú opozičné.

Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu.
V roku 1989 bol lídrom bratislavských ochranárov,
v roku 2012 bol za OĽaNO zvolený za poslanca NR SR.

Tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2016 Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR (STUŽ/SR) v spolupráci s Centrom pre trvalo udržateľné alternatívy a Slovenským ochranárskym snemom podrobne vyhodnotila environmentálne časti volebných programov politických strán a hnutí, o ktorých sa predpokladalo, že uspejú vo voľbách 5. marca 2016 (Smer-SD, SaS, OĽaNO-NOVA, SNS, KDH, Most-Híd, Sieť a SMK).

Dva roky po parlamentných voľbách sa predstavitelia Spoločnosti pre trvalo udržateľný život a zároveň zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu – Ján Szöllös a Mikuláš Huba – obrátili na vedenie tých z vyššie uvedených strán a hnutí, ktoré v súčasnosti reálne pôsobia v slovenskom parlamente, s konkrétnymi otázkami, týkajúcimi sa plnenia environmentálnych záväzkov a sľubov, obsiahnutých v ich volebných programoch. Výnimkou bola strana Smer, ktorá de facto žiadny volebný program pred voľbami 2016 nezverejnila.

Odpovede na svoje otázky, ktoré striktne vychádzajú z volebných programov strán, sme žiadali zaslať do 10. marca 2018.

Náš prístup bol vo vzťahu k osloveným politickým stranám maximálne korektný a pre ne komfortný:

1. Pýtali sme sa len na nimi sľubované opatrenia, ktoré politické strany vo svojich volebných programoch samy uvádzajú.

2. Poskytli sme im na odpovede dostatok času (viac ako dva týždne).

Napriek tomu odpovedali iba dve z nich: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a Sloboda a solidarita. V oboch prípadoch ide v prvom rade o informáciu o aktivitách poslanca Martina Fecka (OĽaNO) a poslankyne Anny Zemanovej (SaS), ktorá však vo svojich odpovediach spomína aj mená niektorých ďalších svojich poslaneckých kolegov. Po kvantitatívnej i kvalitatívnej stránke je lepšie spracovaná odpoveď poslankyne Zemanovej, ktorá ako jediná plne rešpektovala „zadanie“.

Z vyššie uvedenej skutočnosti vyplýva, že oslovené parlamentné strany vládnej koalície si svoj volebný program buď neplnia, a preto nevedeli/nechceli na naše otázky odpovedať, alebo považujú problematiku životného prostredia za natoľko marginálnu, že nie je potrebné sa jej venovať inak ako na papieri a v rovine predvolebných sľubov. Tretia možnosť je tá, že sú natoľko arogantné, že „je pod ich úroveň“ reagovať na otázky mimovládnych organizácií (ak za nimi momentálne nestojí napríklad stotisícová petícia).

Keďže podobnú aktivitu, súvisiacu s programami politických strán a ich plnením, uskutočňujeme bez prerušenia už 28 rokov, môžeme zodpovedne vyhlásiť, že niečo také sa nám nestalo ani za čias vlád vedených Vladimírom Mečiarom. Je to paradoxné a veľmi znepokojujúce. Veď za uplynulých 28 rokov význam a nástojčivosť environmentálnej problematiky skôr vzrástli ako poklesli a uvedomujú si to všetky ako-tak štandardné štáty, spoločnosti i politické subjekty.

Nikto neočakáva, že strany počas prvej polovice volebného obdobia uskutočnia v plnom rozsahu svoje volebné programy. Čo však od nich žiadať môžeme a musíme, to je splnenie aspoň časti z nich a uskutočnenie podstatných krokov na realizáciu tých ostatných. A keď aj nie podstatných, tak aspoň prvých. Koaliční a opoziční politici, pochopiteľne, majú rozdielne možnosti presadiť svoje návrhy. O čo menšiu šancu na úspech majú legislatívne iniciatívy opozície, o to viac sa od nich očakáva vo sfére kontrolnej a iniciačnej.

Čo sa týka jednotlivcov, líderské postavenie si udržiava poslankyňa Anna Zemanová, civilným povolaním environmentalistka. Prejavilo sa to nielen v hodnotených aktivitách, ale aj v jej vystúpeniach v rozprave o programovom vyhlásení vlády či o návrhu štátneho rozpočtu, ako aj v oblasti iniciačnej a kontrolnej. Pozitívne hodnotenie, ktoré najmä (ale nielen) vďaka tejto poslankyni prináleží strane SaS, čiastočne relativizuje fakt, že tento politický subjekt nepodporil napríklad ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody a svoje dôvody nedokázal dostatočne zrozumiteľne odkomunikovať verejnosti. Z ďalších aktívnych poslancov a poslankýň v environmentálnej oblasti sa žiada spomenúť aspoň Martina Fecka a Vieru Dubačovú.

Z porovnania angažovanosti a výkonnosti Národnej rady v prvých dvoch rokoch po voľbách v rokoch 2012 a 2016 vyplýva, že záujem a parlamentná aktivita poslancov, poslankýň a politických strán v environmentálnej oblasti v porovnaní s prvými dvoma rokmi po voľbách v roku 2012 v uplynulých dvoch rokoch citeľne poklesli.

Teraz najčítanejšie