Za vodnou elektrárňou na Ipli vidia firmu blízku Brhelovi, ten sa k nej nehlási

„Bavili sme sa aj o projekte veľkej vodnej elektrárne na Ipli, ktorý sa veľmi sľubne rozbieha“ povedal slovenský premiér Robert Fico v decembri minulého roka po stretnutí s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom v Belehrade.

„Tento projekt je v štádiu získania licencie v spolupráci jednej slovenskej firmy a spoločnosti China Power.“

Už o mesiac osvedčenie na takúto výstavbu jedna slovenská firma získala. Ide o spoločnosť Hyco so sídlom v Bratislave, ktorá vznikla len v júli minulého roka a podľa účtovnej uzávierky nemá žiadnych zamestnancov. Žiadna iná firma podobnú licenciu nemá, upozornila mimovládka Via Iuris.

Aby Hyco mohla takýto projekt realizovať, musela preukázať referencie s podobnými energetickými projektmi. Tie jej dodal jej väčšinový akcionár, firma DG-energy.

Kto stojí za firmou Hyco?

Spoluvlastníkmi DG-Energy sú členovia predstavenstva spoločnosti Pow-en, ktorá podľa mimovládky Via Iuris patrí do podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela.

„On sa k tomu aj hlási, teda hovorí, že Pow-en je firma zo skupiny firiem okolo Jozefa Brhela,“ povedal reportér .týždňa Marek Vagovič, ktorý s mimovládkou na prípade spolupracoval.

Prepojení na Brhela má byť viac. Podľa osvedčenia vydaného ministerstvom hospodárstva pre firmu Hyco je odborne spôsobilou osobou pre projekt vodnej elektrárne človek, ktorý je overovateľom zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti Pow-en. Webovú doménu firmy Hyco zaregistrovala tiež pracovníčka z firmy Pow-en.

Pow-en a Hyco navyše sídlia na rovnakej adrese. Jozef Brhel je v spise Gorila, ktorého pravosť doteraz nikto nevyvrátil ani nepotvrdil, označovaný za jedného zo sponzorov Smeru.

Jeho mediálny zástupca Juraj Puchý tvrdí, že napriek týmto indíciám Brhel za elektrárňou nestojí. „Projekt nielenže nepatrí do podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela, ale pre našu skupinu by bol extrémne rizikový, preto sa oň nebudeme uchádzať ani v budúcnosti,“ odpovedal Puchý.

Puchý dodal, že podľa ich názoru ostane táto idea, ktorá je známa v energetickej brandži už 30 rokov, len v teoretickej rovine.

Elektráreň cez PPP?

Prečerpávacia elektráreň na Ipli bola plánovaná ešte na konci 70. rokov. Mala by mať výkon asi 560 megawattov a stáť približne 1,2 miliardy eur.

Debata ožila v poslednom období, elektráreň niekoľkokrát spomenul vicepremiér Ľubomír Vážny s tým, že by sa mohla realizovať ako projekt verejno-súkromného partnerstva. Stavbu by teda zaplatil súkromný investor a štát by mal následne garantovať výkupné ceny elektrickej energie.

„Realizácia projektu výstavby vodnej elektrárne Ipeľ by bola možná len formou PPP,“ tvrdí Vážny. „Štát ako neopomenuteľný aktér v PPP, však musí garantovať odber elektriny a tiež jej cenu, podmienenú odhadovaným vývojom cien na 15 rokov.“

To podľa Vážneho teraz štát nevie spraviť, a preto ani nevie povedať, či je celý projekt realizovateľný, alebo nie. To isté tvrdí aj ministerstvo hospodárstva, podľa ktorého štát teraz negarantuje žiaden dlhoročný odber ani výkupnú cenu. „Investičný zámer a jeho návratnosť je rizikom súkromného investora,“ napísali.

Zatopili by Ďubákovo

Ľudia z firmy Hyco cez zimu kontaktovali aj starostu Ďubákova Miroslava Škrabáka. Pre výstavbu elektrárne by jeho dedinu s necelou stovkou obyvateľov mali kompletne zatopiť.

Miestni žijú v neistote už tridsať rokov, v minulosti proti elektrárni spísali aj petíciu. Posledným správam o oživení plánov až takú pozornosť nevenujú, keďže okrem spoločnosti Hyco s nimi nikto iný nerokuje.

Ak by sa plány premietli do reality, k protestom by sa vrátili, lebo sťahovať sa nemienia. „Veď kto už by chcel žiť inde ako v Ďubákove?“ pýta sa starosta.