Denník N

Kto vraždí na Ukrajine?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Ukrajinou minulý týždeň otriasla séria vrážd troch novinárov a opozičného politika. Mnohé z nich majú politický motív.

Autor sa špecializuje na Ukrajinu,
Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB

Voltairovské „nesúhlasím s vami, ale budem do poslednej kvapky krvi hájiť vaše právo povedať svoj názor“ je jedným zo základných kameňov našich demokracií. Je odkazom osvietenského racionalizmu, ktorý sa v mnohých smeroch rozišiel s tradíciou a stal sa základom pre tvorbu spravodlivejších politických systémov. Vyzdvihuje toleranciu, ideovú rôznorodosť ako základ pokroku či rovnosť šancí pred dogmatizmom v akomkoľvek zmysle.

Novinári v tomto systéme plnia úlohu strážcov. Ich sloboda je predpokladom slobody spoločnosti a ich etické správanie jej skutočným odrazom. Spoločnosti, v ktorých dochádza k obmedzovaniu novinárskych slobôd, či dokonca k politicky motivovaným vraždám žurnalistov alebo politických oponentov, sú prinajmenšom nevyzreté. Bez ohľadu na to, či ide o konanie jednotlivcov na objednávku jednotlivcov. Za ochranu strážcov je zodpovedná väčšina.

Počas uplynulých desiatich dní došlo na Ukrajine minimálne k štyrom vraždám, ktorých obeťami boli traja novinári Sergej Sukhobok, Oles Buzina, Oľga Moroz a bývalý poslanec ukrajinského parlamentu Oleg Kalašnikov. Séria tohtoročných bizarných vrážd či nevyjasnených úmrtí sa teraz už pomaly prehupla do druhej desiatky. Boli to však práve až vraždy novinárov, ktoré vracajú vnútropolitické dianie na Ukrajine späť do centra svetovej pozornosti.

Pripomeňme si, že od začiatku tohto roku došlo na Ukrajine k ďalším minimálne ôsmim „pochybným“ úmrtiam. V januári našli zastreleného bývalého zástupcu šéfa ukrajinských železníc a obeseného našli aj bývalého predsedu Charkovskej regionálnej vlády.

Vo februári zahŕňala séria úmrtí počas piatich dní aj dvoch bývalých členov Strany regiónov či bývalého starostu a šéfa polície v Melitopole. V marci vyskočil z deviateho poschodia v Odese iba 32-ročný prokurátor Sergej Melnichuk. Iba v prípade bývalého člena Strany regiónov Čečetova sa pri týchto úmrtiach našiel list na rozlúčku.

Krvavý týždeň v Kyjeve

Začiatok týždňa priniesol prvú šokujúcu správu, a tou bola vražda novinára Sukhoboka. S najväčšou pravdepodobnosťou k nej došlo ešte minulý pondelok. O dva dni nato bol za bieleho dňa na ulici v Kyjeve zastrelený Kalašnikov, Buzina vo štvrtok.

V prípade Buzinu mala streľba, podľa vyjadrenia poradcu ukrajinského ministra vnútra, smerovať z modrého sedanu so zahraničnými značkami. V noci zo štvrtku na piatok došlo k štvrtej vražde, a to šefrédaktorky Neteshinskeho Vestnika Oľgy Morozovej. Čo však tieto vraždy spája a spája ich vôbec niečo?

Sukhobok dlhé roky pracoval ako novinár a bol tiež jedným zo zakladateľom dvoch internetových spravodajských portálov ProUA a Obkom. Jeho postoje by sa dali zhrnúť ako kritické k establišmentu či oligarchom, ale nie ako proruské. Táto násilná smrť však bola odlišná od ostatných prípadov v tom, že vrahov už poznáme. Boli nimi dvaja opití mladíci, ktorí novinára smrteľne fyzicky napadli.

V ostatných incidentoch vrahov nepoznáme. V prípade Buzinu išlo o bývalého šéfredaktora novín Dnes (Segodnya), autora viacerých kníh, ktorý bol známy svojimi proruskými postojmi. Angažoval sa aj politicky a v roku 2012 kandidoval v parlamentných voľbách za stranu Ruský blok. Tá však na celoštátnej úrovni získala iba 0,31 percenta hlasov. Z redakcie novín odišiel len pred mesiacom v marci, nakoľko necítil dostatočnú podporu pre svoju nezávislú novinársku činnosť zo strany ich majiteľa Rinata Achmetova.

Kalašnikov sa na krátke obdobie v rokoch 2006 – 2007 stal poslancom ukrajinského parlamentu a bol tiež členom Strany regiónov. V čase neutíchajúcich protivládnych protestov sa podieľal na organizácii takzvaného Antimajdanu, ktorý mal vyjadrovať podporu silám vtedajšieho bývalého prezidenta Janukovyča. Mohol mať teda dostatočný prehľad o finančných tokoch, ktoré stáli za organizáciou týchto protestov.

Jeho priatelia sa v rámci možných motívov zmienili aj o vyhrážkach v súvislosti s proruskými výrokmi týkajúcimi sa nadchádzajúcich osláv 70. výročia víťazstva nad nacizmom. V prípade Morozovej nešlo o samovraždu a prípad je vyšetrovaný ako úmyselné zabitie.

Priznanie alebo odlákanie pozornosti?

Vo svetle všetkých štyroch prípadov vražda Sukhoboka vyzerá ako nešťastná zhoda okolností. Najviac podobností, aj vzhľadom na veľmi podobný spôsob popravy, vyvolávajú vraždy Buzinu a Kalašnikova. Tomuto argumentu napomáha aj fakt, že k zodpovednosti za ich vraždu sa v e-maili adresovanom ukrajinskému analytikovi Fesenkovi prihlásila organizácia Ukrajinská povstalecká armáda (UPA).

Už len názov tejto skupiny vypovedá o vedomom prihlásení sa k odkazu Banderu, pre ktorého práve UPA predstavovala ozbrojenú zložku zodpovednú za etnické čistky Poliakov. Skupina oznamuje zámer rozpútať „nemilosrdné povstanie proti zradcom a lokajom Moskvy“. Je tu však niekoľko rozporov, medzi nimi aj jazyková analýza textu. Tá naznačuje, že v tomto prípade text nebol písaný spisovnou ukrajinčinou a bol poslaný zo zahraničia.

Rozporuplnosť vyvoláva aj webová stránka Mierotvorca. Tá zverejňuje informácie o proruských aktivistoch na Ukrajine. V dňoch 13. a 14. apríla boli na tejto stránke zverejnené osobné údaje Buzinu a Kalašnikova. Na usmrtenie Buzinu reagoval twitterový účet Mierotvorcu pochvalnou správou o „práci agenta 404“. Celkovo sa zdá, že môže ísť o snahu odlákať pozornosť. Každopádne, potvrdiť toto podozrenie je dnes zodpovednosťou vyšetrovateľov.

Cui bono?

K udalostiam minulého týždňa zaujali znepokojivé stanoviská Rada Európy, OBSE či generálny tajomník OSN Ban Ki Moon. Od prípadu škandalózneho usmrtenia novinára Georgyho Gongadzeho z Ukrajinskej pravdy za prezidentovania Kučmu sa tak ukrajinská verejnosť musí najnovšie vyrovnať so smrťou už štyroch novinárov v tomto roku.

Pochopiteľne, boli to najmä vraždy Buzinu a Kalašnikova, ktoré vyvolali ostré protichodné reakcie medzi Kyjevom a Moskvou. Ukrajinský prezident Porošenko ich označil za snahu o vnútropolitickú destabilizáciu, ktorá nahráva jej nepriateľom. Vladimir Putin hovorí o ďalšej zo sérií politických vrážd a dôkaze o nefunkčnosti ukrajinskej demokracie. Obe strany žiadajú okamžité a transparentné vyšetrenie prípadov.

Tenká čiara

Či teda ide o likvidáciu relatívne marginálnych politických oponentov radikálnou nacionalistickou skupinou ako výstraha pre ostatných, diskreditáciu ukrajinských reformných snáh, útok na investigatívnu žurnalistiku alebo snahu oligarchov mafiánskymi spôsobmi sa vyrovnať so svojou špinavou minulosťou možno aj s cieľom zakrytia finančných tokov antimajdanu, nedokážeme s istotou povedať.

Isté však je, že dnes sa ukrajinská vláda nachádza v situácii, keď musí priniesť pozitívne reformné výsledky. Tie sľúbila nielen svojim občanom, ale aj západným veriteľom. V čase, keď korupčné škandály neobchádzajú ani najvyššie politické špičky, musia Jaceňuk a spol. dokázať, že to s bojom proti korupcii a deoligarchizáciou ukrajinskej spoločnosti myslia vážne. V marci bol symbolom tohto boja spor s oligarchom Kolomojskym.

Séria bizarných úmrtí bývalých predstaviteľov režimu tak môže mať relatívne veľa spoločného s odkrývaním korupčného prostredia. Nemenej hrozivá je však aj predstava, že ide o likvidácie a zastrašovanie či spravodajské hry. Vraždy novinárov prekročili tenkú čiaru a po týchto incidentoch je veľmi ľahké podľahnúť predstave, že investigatívnych žurnalistov a odvážnych prokurátorov zrazu na Ukrajine bude len žalostne málo.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie