Denník N

Smrť Západu alebo Führer má rodný dom (a narodeniny)

Hitler s Tisom v roku 1939. Foto – archív TASR
Hitler s Tisom v roku 1939. Foto – archív TASR

Mnohí opäť očakávajú záchranu od veľkých vodcov, ktorí sľubujú liek na neodvratný zánik.

Autor je historik, Historický ústav SAV

Predstavy, že niečo sa rodí, kvitne, starne a napokon umiera, sa zvyčajne spájajú s jednotlivými zástupcami ríše rastlín a zvierat, prípadne s ľudskými jednotlivcami. Ak ich aplikujeme na celé druhy a skupiny, pôjde nanajvýš o prenesený význam, metaforu.

Nie je to tak dávno, keď ľudia presne takýmto metaforám verili: štáty a národy si predstavovali ako živé organizmy, náchylné na choroby a hroziace sa smrti. Keď pred sto rokmi, v roku 1918, v závere zdanlivo nekonečnej, vyčerpávajúcej vojny nemecký spisovateľ Oswald Spengler vydal knihu Zánik Západu, mnohí súčasníci v nej videli geniálnu diagnózu doby.

Spengler tu opisoval históriu ľudstva pojmami zrodu, rozkvetu a zániku jednotlivých kultúr, pričom Európa či Západ podľa neho javili známky vyčerpania a hlásiacej sa staroby: Európanov opúšťajú životné sily, namiesto mladíckeho, pulzujúceho elánu zdravého organizmu sa vyžívajú v umelých abstrakciách a neživých konštrukciách ako racionalizmus, humanita a ľudské práva. Nečudo, že v tejto situácii mnohí očakávajú záchranu od veľkých vodcov, ktorí sľubujú liek na neodvratný zánik.

Zánik Východu?

Ak niekomu tieto úvahy pripadajú akosi povedomé, nemusel hneď čítať Spenglerových epigónov, akým je napríklad Patrick Buchanan, ktorý svoju knihu z prelomu tisícročí, kde horlí proti znižovaniu pôrodnosti a imigrantom, bez obalu nazval Smrť Západu. Utečenecká vlna spred dvoch rokov s pomocou facebooku a iných (a)sociálnych sietí aktualizovala podobné „obranné“ mechanizmy aj u ľudí, ktorí nečítajú ani oveľa tenšie knihy, ako sú Spenglerova či Buchananova a ktorí obšťastňujú svojimi zisteniami „priateľov“.

Výdatne im v tom sekundujú rozličné bulvárne plátky, kde sa na prvých stranách so železnou pravidelnosťou objavujú palcové titulky typu „Iránsky žiadateľ o azyl škrtil uprostred Viedne dvoch chlapcov“ s podtitulom „Napadol aj dvoch policajtov“.

A to nehovorím o Slovensku, ale o „západnom“ Rakúsku, kde si niektorí liberálni (!) komentátori dovolia poučovať Východoeurópanov (myslí sa na Stredoeurópanov s výnimkou Rakúšanov), že nemajú správny vzťah k vlastnej identite,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie