Keď ste vydatá za dobrodružstvo, zostane vám ešte miesto pre lásku?
Nepotrebovala som muža. Ako drsná lezkyňa som odmietala byť pripútaná k niečomu inému ako k adrenalínu. Lenže všetko sa časom mení.
Píše Melanie Hamlettová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Priateľ vzal z podlahy moju čiernu čipkovanú športovú podprsenku a zdvihol ju do výšky ako mŕtvu myš.
„Nie je to nebezpečné?“ spýtal sa a ukazoval pritom na zatvárací špendlík, ktorý držal roztrhnutý popruh.
„Pichla som sa ním iba párkrát,“ odvetila som mu a pokrčila ramenami, čo ho pobavilo iba o trochu viac než znepokojilo.
„Ale… Drahá, nie je to bezpečné.“
Len málokedy premýšľam o fyzickej bolesti. Posledných dvadsať rokov sa venujem lezeniu a môj život neraz závisí od rúk niektorého z desiatok mužov, ktorých som sa ani uprostred skalnej steny neobťažovala spýtať na meno.
Hrozba smrti vytvára vzácny druh intimity. Strach som však nikdy nemala, znepokojuje ma skôr to, že muž, ktorého tak dobre poznám a milujem, zisťuje, aká som surová a nedokonalá.
Môj priateľ patrí k najpozornejším a najmilším mužom, akých som kedy stretla. Avšak nikdy nespal pod šírim nebom, neliezol po skalách, ani nebýval roky v kamióne ako jeho vlčia priateľka.
Patricia Pan
Ja som vždy bývala Patriciou Pan – dospelou ženou, ktorá žije pre dobrodružstvo a záväzky považuje za väzenie. Vždy som si myslela, že raz buď skončím s Petrom Panom alebo, a to bude pravdepodobnejšie, s nikým. Patricie Pan predsa nepotrebujú žiadneho muža. Sme príliš zaneprázdnené raftovaním po riekach obtiažnosti IV a surfovaním na plážach Južnej Ameriky. Nezmyslami, ako je manželstvo, sa nenecháme obťažovať.
Až v posledných rokoch som konečne začala brať
