Primátor Fiľakova: Roky mi šlo o maďarsko-slovenské porozumenie, no dnes je dôležité, či sme súčasť západnej civilizácie
Attila Agócs má pocit, že väčšie víťazstvo je urobiť reálne tri metre chodníka, ako mať sľúbených pol milióna eur od vlády. Primátor multietnického mesta si nevie predstaviť, že by do chudobného mesta ešte mali prísť zamestnanci zo zahraničia.
Od roku 2014 Attila Agócs riadi Fiľakovo, z ktorého je bližšie do Budapešti ako do Bratislavy. Z početnej rómskej menšiny sa podarilo vytvoriť azda najintegrovanejšiu mestskú komunitu na Slovensku. Primátor Fiľakova je nestranník, jeho otec patrí medzi zakladateľov Mosta-Híd. V rozhovore sa dočítate:
- ako sa vo Fiľakove objavili mená ako Martinelliovci.
- Ako na Novohrade vznikla unikátna skladba národností a ako sa ľudia z robotníckych kolónií pridali ku komunistom.
- O akčnom pláne vlády, ktorý Fiľakovu doteraz pomohol len málo.
- Prečo by chudobní ľudia ťažko niesli, ak by do Fiľakova prišli pracovníci zo zahraničia.
- O nerozhodnosti Mosta-Híd a či strana zotrvá vo vláde.
Fiľakovom sa historicky prehnalo viac vĺn od vojenských až po migračné. Ktorá z nich viac ovplyvnila mesto? Turecká, maďarská, slovenská?
Istým spôsobom všetky, ale Turci asi najmenej. Fiľakovský sandžak bol najsevernejší v Osmanskej ríši. Ide však viac o historický sentiment, pretože po Turkoch nezostalo takmer nič. Fiľakovský hrad obsadili, ale štyridsať dva percent tureckej posádky tvorili južní Slovania. Dokonca jeden zo sandžakbegov sa volal Prodovič. Turkov vyhnali cisárske vojská po tridsiatich deviatich rokoch v roku 1593, aby sa vrátili v roku 1682. Niektorí historici tvrdia, že obliehanie Fiľakova bolo generálkou na obliehanie Viedne, ktoré prišlo o rok neskôr.
Ste etnológ, prečo ste sa rozhodli študovať práve tento odbor?
Bratranec vyštudoval v Budapešti etnológiu. Tancoval som ľudové tance už doma a počas vysokoškolského štúdia ako profesionál v Tanečnom divadle Ifjú Szivek v Bratislave, takže ma to nepustilo. Študoval som na Univerzite Komenského najprv slovenčinu a maďarčinu, ale vždy ma lákal folklór. Tak som prešiel na etnológiu. Najprv som sa venoval otázkam rómskej identity. Dizertačnú prácu som obhájil pred voľbami v auguste roku 2014.
Rómska téma?
Nie, migračné trasy a identita robotníkov niekdajších novohradských kameňolomov, ktorí sem prichádzali z Talianska a Poľska. Smerovali sem však aj Maďari, Nemci a Slováci z iných regiónov historického Uhorska, v ktorých boli špeciálne kamenárske znalosti už prítomné. Zaoberal som sa tým, ako putovali ďalej za prácou a ako to vplývalo na ich identitu.
Výsledok?
Francúzsky sociológ Piere Bourdieu hovorí, že habitus je praktická identita. Dostáva sa do nás ako zvnútornená história a riadime sa ňou aj vo svojich stratégiách. Tvrdí, že podmienky vzniku a jej fungovania v komunite musia byť totožné. Počas svojho doktorandského štúdia som skúmal na vzorke kamenárov, či tento postulát platí. Dospel som k tomu, že sa mení a prispôsobuje po historických kataklizmách. Z toho čo máme historicky dané, si vyberáme podľa toho, čo nám v danej životnej situácii viac v našich stratégiách pomáha.
Attila Agócs (1978)
Vyštudoval etnológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde neskôr obhájil aj dizertačnú prácu. Pracoval v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci, neskôr ako riaditeľ Hradného múzea vo Fiľakove. Hovorí po slovensky, maďarsky a trošku anglicky. Učil sa po fínsky a poľsky. Primátorom Fiľakova je od roku 2014 a poslancom BBSK od roku 2017. Predsedá Klastru pohraničných hradov a Združeniu právnických osôb Geopark Novohrad-Nógrád. Je ženatý, má dve deti.
Kataklizmy, ako vojny, mor, cholera…?
Zmena impérií a politických režimov.
Hovorili ste o Talianoch. Zachovali sa aj typické priezviská?
Pravdaže. Dodnes sú vo Fiľakove Martinelliovci, Cosentinovci… Zaujímavé je, že nie všetci, ktorých okolie považovalo za Talianov, boli etnickí Taliani. Väčšina z nich prichádzala z južného Tirolska. Niektorí boli vlastne Nemci. Migrovali aj Slováci a etnickí Nemci, ktorí prišli do ohybu Dunaja, do okolia
