Denník N

Keď po vražde nespoznáte svoju krajinu

Pochod za uctenie pamiatky maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej na Malte v októbri 2017. Foto – TASR/AP
Pochod za uctenie pamiatky maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej na Malte v októbri 2017. Foto – TASR/AP

Demokraciu ničia nielen autokrati, ale aj to, keď nefungujú inštitúcie, keď ignorujú novinárov, keď je spoločnosť apatická.

„Dúfam, že jedného dňa budeme schopní vrátiť sa do krajiny, ktorú sme poznali.“ Po prvýkrát od chvíle, keď v aute maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej vybuchla bomba, čo ju zabila, členovia jej rodiny verejne prehovorili o okolnostiach, ktoré viedli k jej smrti. Galiziová písala o korupcii a praní špinavých peňazí v krajine, ktorá si pred týmito problémami zatvárala oči. Ako hovorí jeden z jej synov na videu pre medzinárodný tím, ktorý si dal za úlohu pokračovať v novinárkinej práci, jeho mama bojovala za to, „aby na Malte a v maltskej spoločnosti platili vyššie štandardy“.

Novinárka písala o krajine, ktorá prešla búrlivým vývojom. Kým kedysi šlo o zabudnutú a ospalú stredomorskú krajinku – Malta bola až do roku 1964 britskou kolóniou –, za posledné desaťročie sa ostrov transformoval na daňový raj, na centrum internetového gamblingu a aj, ako tvrdila Galiziová, na centrum medzinárodného prania peňazí. V niekoľkých posledných rokoch ostrov ohromne profitoval z predaja maltských cestovných pasov. Kriminálnici, podobne ako na zákony dbajúci biznismeni z celého sveta, v zásade len zaparkujú svoje lietadlá na letisku vo Vallete a potom vymieňajú kufríky plné hotovosti za právo žiť a uchovávať svoje peniaze v hraniciach Európskej únie. Mnohí Malťania profitovali z rastúcich cien nehnuteľností, ale novinárka mala podozrenie, že časť spomínaných peňazí šla priamo k maltským politikom a byrokratom.

Príliš slabé nezávislé inštitúcie

Vo svetle dôležitého prejavu, ktorý minulý týždeň predniesol francúzsky prezident Emmanuel Macron na pôde Európskeho parlamentu a v ktorom vyzval Európanov, aby urobili „jasné rozhodnutie, že budú obraňovať demokraciu“, stojí za to pozrieť sa na to, prečo sa Malta tak dramaticky zmenila. Vo väčšine analýz Macronovho prejavu sa objavila zmienka o tom, že hovoril o Maďarsku a do istej miery aj o Poľsku, teda o krajinách, kde súčasne vládnuce strany spolitizovali súdnictvo, zmenili verejnoprávne médiá na stranícke propagandistické orgány a nezávislým médiám sťažili či dokonca ukončili život. Lenže v ére, keď medzinárodné finančné toky zatieňujú štátne rozpočty mnohých krajín, musíme čítať varovanie francúzskeho prezidenta pred slabosťou západnej demokracie v oveľa širšom kontexte.

Teoreticky by na Malte nezávislé inštitúcie mali nestranne vynucovať zákony, lenže prax ukazuje, že na to sú príliš slabé. Jeden z Daphniných synov, Paul Caruana Galizia, hovorí, že predseda vlády tejto krajiny prakticky ovláda políciu, rozhoduje o menovaní sudcov i o generálnom prokurátorovi. Výsledkom je, že väčšina káuz, o ktorých písala jeho mama, vrátane prepojení premiéra a jeho poradcov na tajné účty v daňových rajoch, sa nikdy oficiálne nevyšetrovala, nehovoriac o tom, že by to zašlo až k obvineniu. „Žiadny generálny prokurátor nikdy nešiel proti vláde,“ povedal mi novinárkin syn.

Táto slabosť sa týka aj prípadu vraždy jeho matky: hoci za umiestnenie bomby do auta zatkli troch ľudí, polícia stále nezistila, kto bol objednávateľom, a dokonca ani vážne nevyšetrovala ľudí, ktorí mohli mať motív.

Nejde len o Maltu

Ale je táto neschopnosť vynucovať vládu zákona skutočne taká zriedkavá?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie