Trnavu doviedol k senzačnému titulu: Slovenskí hráči sú dobrí ľudia, nekonfliktní, menil som to

Nestor El Maestro (1983) sa narodil ako Nestor Jevtić v Belehrade, odkiaľ jeho rodina počas vojny odišla do Anglicka. Od šestnástich trénoval: najskôr mládež vo West Hame United, Valencii či Austrii Viedeň, neskôr sa stal asistentom trénera v Schalke 04 Gelsenkirchen, Hamburgu, Hannoveri a Austrii. Od leta pracuje ako hlavný tréner Spartaku Trnava, ktorý po 45 rokoch priviedol k titulu.

Rozhovor vznikol predtým, ako sa Trnava stala majstrom Fortuna ligy.

Na jeseň ste povedali, že titul s Trnavou je „utópia“ a favoritom je Slovan Bratislava. Prekonali ste aj svoje vlastné očakávania?

Poviem vám pravdu. Takmer každý tréner sa na začiatku snaží zmenšiť očakávania. Chcel som byť lepší ako predchodca a byť na vyššej pozícii ako minulý rok, keď bola Trnava šiesta. Dúfal som, že by sme skončili napríklad tretí, lebo to by znamenalo európske poháre, čo je pre Trnavu každú sezónu realistický cieľ a nie je to jednoduché, pretože na Slovensku chce do tretieho miesta skončiť šesť tímov.

Povedal som, že titul je utópia, lebo aj naozaj bola, ak mám byť úprimný. Ak ste niečo nedokázali 45 rokov, existuje dôvod prečo. Navyše, sme v lige, kde Slovan je omnoho ďalej pred ostatnými z finančného hľadiska. Ich rozpočet je možno päťkrát väčší ako náš. Na Slovensku sú v tomto dominantnejší ako trebárs Bayern Mníchov v Nemecku. Keď som začal, nad titulom som, samozrejme, nerozmýšľal.

Ako by ste porovnali prácu trénera v Nemecku či Rakúsku a na Slovensku?

Je to odlišné. Keď sa pozrieme na parametre nemeckej Bundesligy a slovenskej ligy, je to iný svet. Ide o stále rovnaký šport, na ihrisku hrá jedenásť hráčov proti jedenástim, oba tímy chcú vyhrať a esencia športu je rovnaká. Všetko ostatné sa však nedá porovnávať. Čo sa týka mentality, Slováci sú veľmi odlišní v porovnaní napríklad s Nemcami. Slovenských hráčov sa mi ľahko manažuje, sú to dobrí ľudia, neproblémoví a nekonfrontační. A to je niekedy aj malá nevýhoda a snažím sa to občas zmeniť. Ak chcete vyhrávať, potrebujete v tíme aj niekoľko „kreténov“. Potrebujete hráčov, ktorí nie sú spokojní so statusom quo, víťazov, veľké osobnosti. Myslím si, že to sa v mojej šatni trochu zmenilo a patrí to k dôvodom, prečo sme bližšie k historickému titulu.

Fanúšikovia vás pre emotívne správanie na lavičke prirovnávali aj k Pepovi Guardiolovi, čo na to hovoríte?

Rozdiel medzi nami je rovnaký ako rozdiel medzi slovenskou a nemeckou ligou, je to úplne iná dimenzia. Obaja máme oholenú hlavu a myslím si, že tam naša podobnosť končí. Hráme aj úplne iný štýl futbalu. Jeho tímy radi kontrolujú zápasy prostredníctvom držania lopty, my sa skôr koncentrujeme na kontrolu bez lopty.

Prečo ste počas zápasov taký emotívny?

Sú dva hlavné dôvody. Som neskúsený a nováčik, preto je pre mňa ťažké si iba sadnúť a sledovať zápas. Myslím si, že o pár rokov sa trochu upokojím. Taktiež si myslím, že môj tím to potrebuje. Túto sezónu sa s nami nepočítalo a vieme, že potrebujeme hrať s veľkým ohňom a emóciou. Nemôžeme bez toho vyhrať žiadny zápas. Musíme udržiavať trvalý