Denník N

Peter Krištúfek mal o čom rozprávať, šiel do veľkej šírky a odišiel priskoro (anketa)

Peter Krištúfek (23. 6. 1973 - 23, 4. 2018). Foto - Katka Krištúfková
Peter Krištúfek (23. 6. 1973 – 23, 4. 2018). Foto – Katka Krištúfková

Blízki ľudia, spisovatelia a hudobníci spomínajú na Petra Krištúfka, ktorý zomrel vo veku nedožitých 45 rokov.

Tomáš Janovic: Tri roky po Kornelovi F. odišiel Peter. Boli to (prečo boli? Stále sú!) mimoriadne ľudskí ľudia. A ja teraz bezmocne mlčím. Pred pár dňami mi Peter poslal mail: „Ahoj, Tomáš, dúfam, že sa cítiš zdravotne dobre, chcel by som Ťa poprosiť, či by si mi opäť pokrstil knihu. Je to satirický román. Maj sa pekne.“ Milý Peter, život naozaj nie je spravodlivý.

Jana Beňová: Prednedávnom som v rádiu zachytila čítanie z knihy Kornela Földváriho O sebe. Peter ju pripravil a editoval na základe ich spoločných – roky trvajúcich – rozhovorov. Tak ma to čítanie zaujalo, že som si do kalendára zaznačila jeho ďalšie pokračovanie, ktoré v rádiu vysielali o týždeň. A pomyslela som si, aké to bolo šťastie pre Kornela, že mal takého vynikajúceho priateľa a kumpána na rozhovory. Že ho Peter popchol, aby nám tu to osobité svedectvo zachoval, aby nám príbeh jedného života, vyrozprávaný aj prežitý – napriek krutým okolnostiam – s humorom, nezmizol zároveň s Kornelovou smrťou. Je mi veľmi ľúto a smutno, že Peter odišiel tak rýchlo po ňom.

Dušan Mitana: S Petrom som sa stretával nielen pri čítaní jeho kníh a sledovaní jeho dokumentárnych filmov o literatúre a umení, v ktorých som občas aj účinkoval. Osobne sme sa zblížili na pražskom knižnom veľtrhu, kde sme čítali zo svojich kníh a bývali jednu noc v jednej izbe. Ja som sa večer po rušnom dni cítil už veľmi unavený a chcel som si ľahnúť a spať, ale Peter ma prehovoril a zobral na prechádzku po nočnej Prahe. Po prechádzke sme sa v izbe rozprávali skoro do rána a rozumeli sme si. Rád som čítal jeho texty v N- ku o „zabudnutých spisovateľoch“ a tešil som sa na každý text. Správe o jeho smrti nemôžem celkom uveriť…

Koloman Kertész Bagala: S Petrom som sa zoznámil v roku 2000 pri odovzdávaní ceny v literárnej súťaži Poviedka. V podstate to bol už zrelý autor, a tak mu v mojom vydavateľstve v roku 2002 vyšiel debut a v nasledujúcich rokoch ďalšie tri knihy. Precestovali sme bez nehody kvôli nim tisíce kilometrov na besedy, je smutné, že mal teraz smolu na zlých šoférov.

Monika Kompaníková: Peter bol neuveriteľne húževnatý a pracovitý, neustále mal niečo rozrobené, naplánované alebo práve dokončené – knihy, filmy, články, hudbu. Stále niečo zbieral, zhromažďoval, všelijaké vecičky, fotky, slovíčka, situácie, obrazy, útržky rozhovorov – to bol jeho tvorivý svet. Posledné roky som ho sledovala v spoločnosti Kornela Földváriho, o ktorého sa naozaj obetavo staral – oňho, o Naďu, o jeho knižnicu aj o jeho odkaz. My sme o tom rozprávali a on to naozaj aj robil.

Peter Zajac: Naše životné príbehy sa preťali pri Dežovi Ursinym. Peter Krištúfek bol prezviedavý, šiel do veľkej šírky a mal pred sebou veľa možností. Už sa nenaplnia, ale aj tak z tej šírky ostanú po ňom stopy možnej hĺbky.

Daniela Kapitáňová: Peťo, prečo si nás v tom rade čakateľov predbehol? Jediné vysvetlenie je, že si si odskočil na obhliadku nebeských exteriérov. Budeš nám tu dole veľmi chýbať.

Daniel Hevier: Pred nejakým časom sedel u mňa v ateliéri a rozprával do nášho projektu Ústne svedectvá. Hodinu, dve, tri… Peter mal o čom rozprávať: o knihách, pravdaže, o svojich zbierkach artefaktov, o Kornelovi, o otcovi… Peter mal o čom žiť. A takíto ľudia z našich životov neodchádzajú, len ich už fyzicky nestretáme.

Vilo Klimáček: Mal som rád Petra pre jeho všestrannosť: suverénne obýval dom literatúry aj karavan filmu a nadovšetko bol príjemný človek, čo nie je vždy v umení samozrejmé. Skoro, príliš skoro to prišlo, Peter.

Viktor Suchý: Ako Petrov priateľ myslím teraz na Katku a Olivku i ďalších blízkych a ako jeho redaktor na bezradnosť, že to, čo sa stalo včera, nemôžem a neviem nijako opraviť. Ďakujeme za všetko, milý Peter, budeš nám veľmi chýbať.

Ondrej Štefánik: Veľmi smutná udalosť. S Petrom sme sa nepoznali, ale často sme okolo seba prechádzali ulicami Bratislavy. Vždy som bol presvedčený, že príležitosť na zoznámenie ešte len príde, a budeme sa môcť spoznať aj inak ako len cez jeho knihy, texty, komentáre, rozhovory, videá… Žiaľ, to sa už nestane. Nepoznali sme sa, ale viem o ňom s istotou, a aj s úctou a rešpektom povedať, že život naplnil aktívnou tvorbou. Bol to človek produktívny, mysliaci, zručný. Od našich spoločných známych viem, že aj priateľský a empatický. Mrzí ma takáto strata. Petrovej rodine vyjadrujem úprimnú sústrasť.

Petr Minařík: Jak komentovat, že se jeden z nejvýraznějších slovenských autorů současnosti stane obětí havárky v autobuse? Zní tak nesmyslně a krutě. Peter rozhodně neměl hotovo. Škoda každého mladého života, to samozřejmě, ale že se to stane právě jemu, bych si nikdy nepomyslel, nějak ta zpráva z černé kroniky nesedí právě k němu.

Peter Michalík: Petrovi som vždy závidel jeho húževnatosť a výdrž, s ktorou vstupoval do každého nového literárneho či filmárskeho projektu. Obdivuhodná bola aj šírka jeho záujmov, poznatkov a tém, ktorá z neho robila nesmierne inšpiratívneho spoločníka a výnimočného tvorcu. V týchto dňoch však naňho myslím najmä ako na obetavého priateľa, pozorného manžela a otca krásnej niekoľkomesačnej dcéry.

Mirka Ábelová: Odpočívaj v pokoji, Peter Krištúfek. Veľa sily rodine a blízkym. Odišiel si v Medzinárodný deň knihy. Škaredo symbolické.

Jakub Ursiny: Veľmi, veľmi smutná správa. Pozdrav hore, Peter. Osobne sa zastavím neskôr.

Daniel Salontay (Longital): Šiel si v diaľke predo mnou s manželkou a kočíkom po Ventúrskej smerom na posledné zhromaždenie Za slušné Slovensko. Boli ste pohodoví a radostní, a tak som si povedal, že nebudem rušiť vašu chvíľu, pobehnúť ťa pozdraviť … a už sa mi to nepodarí… Teraz cez víkend v Košiciach sme sa zas minuli o deň. Obdivoval som tvoje tempo vo všetkom, do čoho si sa pustil. Veľa si toho stihol a veľa ťa ešte čakalo. V očiach mi ostáva tvoja jasná tvár a úsmev. Som smutný a chýbaš. Idem si konečne prečítať Šepkára, snáď nájdem odpoveď na toto aj na ten divný pocit, keď šla správa o tom autobuse. Šťastnú cestu, Peter. Úprimnú sústrasť najbližším.

Richard Vávra (Archívny chlapec): S Petrom sme sa stretli prvýkrát, keď som hral na krste jeho knihy pred pár rokmi. A potom ešte veľakrát na rôznych čítačkách a neviem kde všade. Jednoducho chcem povedať, že som ho mal veľmi, veľmi rád a dovolím si ho nazvať priateľom. Teraz o mesiac plánoval krstiť knihu a mal som na krste hrať zase, z čoho som sa nesmierne tešil. Tešil som sa na Peťa. S mojou manželkou komunikovali o podrobnostiach… tá brutalita a surovosť toho, čo nám vie život pripraviť, sa niekedy takmer nedá uniesť. Je mi to veľmi ľúto. Zbohom, Peter.

Gabriela Rakúsová: O mesiac bude mať náš syn 45 rokov, toľko by bol mal Peter Krištúfek o dva mesiace. Ako matku ma jeho smrť citovo ohromila. Svojou náhlosťou, predčasnosťou a nečakanosťou. Petra Krištúfka som obdivovala za množstvo jeho úspešných aktivít v oblasti umenia a v ostatnom čase za uchovanie pamiatky nášho milého Kornela Földváriho.

Miroslava Vallová: Rozmotávač, tak som ho potajomky nazývala sama pre seba, áno, rozmotávač. Peter Krištúfek bol filmár a spisovateľ, veľmi úspešný spisovateľ, o tom niet pochýb, a pre nás aj vynikajúci pracovný nástroj. Neodmietal prezentácie, mal zmysel pre mieru (i časomieru) a vždy si získal publikum, doma i v zahraničí. Okrem toho však bol aj vizionár. To by nebolo nič nezvyčajné, vizionári nie sú nedostatkovým artiklom. On však bol vizionár, ktorý vízie realizoval. Vízia vyvstala pred jeho zrakom a tam, kde ostatní videli možno lákavú, no beznádejne nerozlúštiteľnú zmäť, on uvidel celkom jasne koniec nitky a rozmotával a odmotával a potom zase s neuveriteľnou ľahkosťou namotával… až to bolo. Viac ráz som bola svedkom tohto procesu a neprestával ma fascinovať. Odišiel mladý človek. Odišiel výborný spisovateľ, a to nám je ľúto. Nevieme sa s tým vyrovnať. No najviac je nám to ľúto pre dve dievčatá…

Peter Uličný:  Spájalo nás nielen rovnaké krstné meno, ale aj plameň,  ktorý sa v nás rozhorel , vždy keď prišla reč na staré, vzácne, zabudnuté či kuriózne knihy a príbehy z rodu bizarných a neuveriteľných. Osud, ten hnusný cynik, dal za Petrovým životom bodku z rodu najbizarnejších a najneuveriteľnejších.  Srdcom sa údajne nedá myslieť, ale ja teraz intenzívne myslím srdcom na dve dievčatá: na Teba milá Katka a na Teba, milá malá Olivka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie