Lašák: Teraz sú ľudia na námestiach, my sme predtým podobne bojovali za hokej
Postup do štvrťfinále MS nie je podľa Jána Lašáka príliš smelým cieľom. „Sme chalani, ktorí nepôjdu niekde len tak,“ hovorí o súčasnom realizačnom tíme.
Ján Lašák hovorí, že v seniorskej reprezentácii nie je pri brankároch priestor na systematickú prácu. Pomáha im a usmerňuje ich najmä po psychologickej stránke. V reprezentácii je podľa neho momentálne veľmi priateľské prostredie. Tvrdí, že s odstupom času pochopil, že aj predošlí reprezentační tréneri to s naším hokejom mysleli dobre.
Realizačný tím reprezentácie ste posilnili okamžite po skončení hráčskej kariéry. Čo vás tak motivovalo?
Skončil som sezónu, rehabilitoval som a aj som sa pripravoval na možnú ďalšiu sezónu. Vtom mi zavolal Miro Šatan a ponúkol mi, aby som mu pomohol so slovenským hokejom ako s celkom, nielen pri reprezentácii. Premyslel som si to a nakoniec som ponuku vzal.
Nemali ste chuť dať si od hokeja na nejaký čas úplnú pauzu?
To viete, že áno, presne takto som si to predstavoval. Ja som to plánoval celú kariéru – skončím s hokejom a rok budem oddychovať. Budem cestovať, pôjdem za synom, ktorého mám v Amerike.
Aké je to prejsť tak rýchlo z pozície hráča k trénovaniu?
Stále sa mi stáva, že namiesto kabíny trénerov vojdem do hráčskej. Nemám pocit, že som už nejaký super tréner, stále sa cítim dobre medzi chalanmi.
Pri tíme pôsobíte ako tréner brankárov, chytať ich už však učiť nemusíte. Je vaša práca s nimi skôr na psychologickej rovine?
Presne preto som si vybral seniorskú reprezentáciu, kde nie je čas na nejakú systematickú prácu. Skôr mám priestor pomáhať mladým brankárom, a keď sa niečo stane, viem im poradiť, ako sa z toho dostať alebo udržať si svoju výkonnosť. Ja som v kariére zažil veľké pády a dokázal som sa z nich vyhrabať. Bavil som sa s mnohými psychológmi aj s brankármi, prešiel som si vývojom. A myslím si, že chalani v reprezentácii teraz potrebujú presne toto. Ak príde situácia, že potrebujú poradiť, viem im pomôcť hlavne po psychickej stránke. Meniť štýl chytania, usmerňovať ich – na to niet času, to by mohlo brankára rozhodiť.
Ak brankárovi nevyjde zápas, aký prístup k nemu volíte?
Je to veľmi individuálne. Napríklad Denis Godla bol vo Švédsku na seba veľmi tvrdý. Vtedy mu podľa mňa pomohlo stiahnutie z hry a usmernenie, že každý robí chyby a nikto nie je superman v bráne. Na športe je krásne, že žiaden deň nie je taký istý. Na všetkých neplatí rovnaký princíp.
Aká je v posledných týždňoch atmosféra v reprezentácii?
Čo sa týka realizačného tímu, je
