Historik filozofie: Z Komenského robíme Járu Cimrmana, vynálezcu a predchodcu úplne všetkého
Komenského projekt možno plne pochopiť iba v kontexte 17. storočia a nie ako niečo záväzné pre dnešok a budúcnosť, vraví český historik filozofie Jan Čížek.
Komenského projekt je v prvom rade utópiou 17. storočia, hovorí český historik filozofie JAN ČÍŽEK. Tak ako iní doboví filozofi, aj Ján Amos Komenský navrhoval radikálnu reformu spoločnosti a hovoril o regulácii sexuálnych vzťahov či eugenike. Komenský tiež hlásal, aby bolo vzdelanie dostupné pre všetky pohlavia a vrstvy. „Výslovne hovoril, že na školách by mali pôsobiť ženy ako učiteľky a mali by mať rovnaký plat ako muži,“ vraví Čížek.
Kde sa vzala predstava o Komenskom ako o filozofovi, ktorý je stále aktuálny?
V každej epoche na Komenskom vyzdvihovali to, čo potrebovali. Do istej miery je to pochopiteľné, lebo každá spoločnosť potrebuje svoj vzor a hrdinu. V období národného obrodenia hľadali osobu, ktorá by spĺňala ideály češstva a mysliteľskej veľkosti. Komenský bol ideálnym kandidátom, pretože išlo o mimoriadneho filozofa európskych dejín. Prvá republika zase vyzdvihovala líniu Hus – Komenský – Masaryk a marxisti kládli dôraz na jeho pokrokovosť či neburžoázne rysy jeho filozofie. V súčasnosti sa o ňom hovorí najmä ako o propagátorovi demokracie, európskej integrácie či Spojených národov. Fakt, že sa Komenským zaštítili najrôznejšie ideológie, by mal historika viesť k zamysleniu.
Prečo nie je vhodné, aby sme do súčasnosti prenášali Komenského politické dielo?
Musíme ho chápať v kontexte doby, to znamená ako mysliteľa, ktorý má pevné miesto v 17. storočí. Ak ho chceme vidieť ako mysliteľa pre 21. storočie, musíme pracovať veľmi selektívne a vyberať si len hrozienka, lebo negatívnych aspektov je – z pohľadu dneška – v jeho diele pomerne dosť. Nemalo by nás to prekvapovať, veď ide o filozofa raného novoveku, ktorý zomrel pred viac ako 300 rokmi.
V čom je najväčší problém?
Asi v tom, čo má Komenský spoločné so všetkými autormi dobových utópií, to znamená radikálnu reformu spoločnosti. Hovoril o jej prísnej hierarchizácii, cenzúre, písal o eugenických tendenciách alebo regulácii sexuálnych vzťahov. Chcel zakázať úžeru, krčmy, žonglérov a potulných umelcov. Komenského projekt bol v prvom rade utópiou 17. storočia. Keď sa pozrieme do iných utópií raného novoveku, zbadáme tie isté rysy, či už u Thomasa Mora v Utópii, Tommasa Campanellu v Slnečnom štáte alebo Francisa Bacona v Novej Atlantíde.
Jan Čížek (1986)
je český historik filozofie. Históriu a filozofiu vyštudoval na Univerzite Palackého v Olomouci, postdoktorandskú stáž absolvoval v oddelení pre komeniológiu a intelektuálne dejiny raného novoveku Akadémie vied Českej republiky. Momentálne pôsobí na Katedre filozofie Ostravskej univerzity. Zaoberá sa renesančnou a novovekou filozofiou, filozofiou osvietenstva, dejinami myslenia, utópiami, dystópiami, J. A. Komenským a Francisom Baconom. Minulý rok mu vyšla kniha Komenský a Bacon: Dvě raně novověké cesty k obnově vědění.
Prečo boli v ranom novoveku utópie také rozšírené?
Vyplýva to zo zmien, ktoré priniesli najmä zámorské objavy. Vznikalo veľké množstvo cestopisov o nepoznaných miestach. Cestopisy opisovali exotické krajiny s celkom inou sociálnou štruktúrou a literáti a filozofi písali, že na nich existuje dokonalá spoločnosť. V 16. a 17. storočí ide o úplne mainstreamový žáner. Komenského projekt možno plne pochopiť iba v kontexte 17. storočia a nie ako niečo záväzné pre dnešok a budúcnosť. Preto ma zaráža, že sa v českom prostredí takmer každý rok koná konferencia zameraná na tému Komenský a dnešok. Na druhej strane,
