Hovoria si dobrí piráti a bojujú proti nezákonnému rybolovu: Ak zomrie život v oceáne, zomrieme všetci

„Pamätám si na loď v tanzánskych vodách. Bol na nej kapitán so zbraňou. Posádku tvorilo osem ľudí a povedali nám, že všetci spia v jednej miestnosti bez okna. Takto žili celé mesiace na otvorenom mori,“ hovorí ANDREA MORELLO o svojich skúsenostiach z chytania pytliakov na mori a pokračuje: „Kapitán sa im vyhrážal smrťou. Boli to otroci. V miestach, kde nie je kontrola a kam nesiaha zákon, netrpia iba ryby, ale aj ľudia.“

Ako veľmi je vo svete rozšírený ilegálny rybolov?

Nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov (z angl. illegal, unreported and unregulated fishing, IUU, pozn. red.) tvorí od 15 do 40 percent z globálneho úlovku rýb. V Afrike, kde sa toto číslo blíži k 40 percentám, je skoro každá druhá ryba vylovená nezákonne.

Čo sa deje s rybami, ktoré sa lovia nezákonne?

To záleží na situácii. Napríklad žraloky sa lovia, lebo z ich plutiev robia polievku, takže skončia na tanieri. V Číne ide o obrovský biznis. Ide o symbol prestíže v bohatých rodinách.

Aký veľký je čierny trh s rybami?

Je obrovský. Je menší ako nelegálny trh s drogami, ale je väčší ako nelegálny trh so zbraňami. Len kvôli polievke zo žraločích plutiev a z dôvodu náhodných úlovkov, keď sa lovia iné ryby, no náhodou sa ulovia aj žraloky (z angl. bycatch, pozn. red.), zomrie každý rok 70 miliónov žralokov. Drvivú väčšinu z toho však tvoria žraloky lovené kvôli polievke. Ide o biznis, v ktorom sa točia obrovské peniaze.

Je situácia v Európe lepšia ako inde?

Čo sa týka nelegálneho, neohláseného a neregulovaného rybolovu (IUU), sme na tom lepšie ako taká Afrika, ale prečo? Je to preto, lebo Európania chodia loviť ryby práve tam. Niekedy dochádza k tomu, že keď sa európske lode vracajú do Európy, preložia tovar z jednej lode na druhú, a takto ho zlegalizujú. Takže tuniaky, ktoré ste nezákonne vylovili vo vodách Gabonu, preložíte cestou na nejakom ostrove a ryby predáte ako legálny tovar povedzme v Španielsku.

Ako je na tom Stredozemné more s morským životom?

Vo veľkom sa v ňom loví tuniak. V roku 2010 boli tuniaky z 90 percent vylovené, tak sa prijali opatrenia vo forme kvót. V roku 2011 a 2012 sme do oblasti nasadili dve lode, aby sme zastavili jeho nezákonný výlov. Teraz jeho populácia stúpa. Čo sa týka žralokov, za ostatných 100 rokov klesla ich populácia v Stredozemnom mori o viac ako 90 percent. Problém je aj s karetami obyčajnými, najmä kvôli znečisteniu plastmi, ktoré jedia mnohé morské živočíchy. V Sea Shepherd nepoužívame na lodiach tašky či iné veci z plastu. Robíme s veľkými značkami, napríklad s Parley for the Oceans, ktorí spolupracujú s Adidas, a vyrábajú topánky z plastu vyloveného z morí. Predali ich 1,5 milióna párov. Momentálne chcú viac plastu, aby mohli vyrobiť ešte viac takých topánok. Stella McCartney tiež spolupracuje so Sea Shepherd a robí módne tašky z plastu z morí.

Čistíte pláže od plastového dopadu?

Robíme to na mnohých miestach na svete. Keď som sem dnes (v utorok, pozn. red.) letel, ráno som si pozrel facebook a videl som, ako naši dobrovoľníci v Taliansku čistili jazero od plastov. Využívame tiež potápačov, aby sme čistili aj dno. Nájdete na nich siete, ktoré tam rybári dávno nechali, nikto sa o nich nestará, no ryby sa do nich stále chytajú (z angl. ghost nets, pozn. red.).

Čo je cieľom projektu Siracusa?

Bojovali sme s pytliactvom neďaleko mesta Syrakúzy na Sicílii. Išlo o chránené územia, kam chodili pytliaci, lebo vedeli, že sú tam ryby. Mimo toho územia ryby neboli z dôvodu nadmerného rybolovu, preto rybári lovili v chránenej oblasti. V spolupráci s políciou a pobrežnou strážou sme ilegálnu aktivitu zastavili. Desiatky dobrovoľníkov sú na pobreží a hlásia všetky aktivity. Vďaka tomu môžu orgány zasiahnuť proti pytliakom či hlásiť priekupníkov drog, ale aj pomáhať migrantom, ktorí sa plavia cez Stredozemné more. Operácia nevyžaduje veľa peňazí ani veľké lode, no je veľmi úspešná. Je dôležité starať sa o chránené a naozaj ho chrániť, lebo potom bude viac rýb aj inde.

Ktoré morské živočíchy sú najviac ohrozené?

V tejto chvíli sú úplne najviac ohrozené sviňuchy. Sú to delfíny a žijú v Mexickom zálive. Vedci odhadujú, že ich populáciu tvorí menej ako 30 jedincov. Bezpochyby je to najviac ohrozený cicavec na svete. Vedci hovoria, že sviňuchy sa nedajú zachrániť, lebo je ich príliš málo, aj kvôli nezákonnému rybolovu rýb Totoaba macdonaldi, ktoré sa predávajú na čínsky trh. Časť z tejto ryby sa vysuší a predáva sa ako prášok so zázračnými schopnosťami. Je to, samozrejme, nezmysel. Ale cena tohto prášku sa rovná cene za kokaín. Takže mexickí rybári chodia na more, aby túto rybu ulovili a zarobili na nej. Siete, ktoré používajú na jej lov, spôsobili, že populácia sviňúch šla za ostatné desaťročia rapídne dole.

Čo robíte pre ich záchranu?

Šli sme do Mexického zálivu a máme tam štyri lode. Non-stop, od rána do večera, vyťahujeme z vody siete, aby sme zabránili nezákonnému rybolovu totoaby a zachraňovali sme sviňuchy. Siete pribúdajú, sviňuchy ubúdajú, ale naša podpora rastie, dokonca ju máme od mexickej vlády. Poskytli nám policajtov, ktorí sú s nami na lodiach, lebo pytliaci po nás strieľajú. Situácia je vážna a konflikt je vyhrotený, no v oblasti zostaneme do chvíle, kým bude žiť posledná sviňucha.

Ide o ilegálny rybolov totoab?

Áno.

Ste v organizácii Sea Sheperd aj proti zákonnému rybolovu?

Nie, napríklad v Afrike pomáhame miestnym rybárom, ktorí lovia v medziach zákona. Ak im veľké lode všetko a nezákonne vylovia, lokálni rybári nemajú čo loviť. Potrebujú pomoc.

Kto sú najväčší pytliaci veľrýb?

Historicky Japonsko. V 1986 sa prijalo moratórium na lov veľrýb. Hrozilo im vyhynutie, tak povedali, že sa veľryby nesmú loviť. Lenže Japonsko zobralo tie isté lode, s ktorými doteraz lovili veľryby a dali na ne nápis „vedecký výskum“. Hovorili, že musia veľryby loviť pre vedu. V Južnom oceáne zabili až tisíc veľrýb ročne. Bolo to v chránenej oblasti okolo Antarktídy (z angl. Southern Ocean Whale Sanctuary, pozn. red.), kde sa veľryby majú chrániť. Postupne ich úlovky klesali, lebo sme v tej oblasti boli veľmi aktívni, takže sa dostali na zhruba 300 ulovených veľrýb ročne. Myslíme si, že sme za 12 rokoch našich aktivít zachránili viac ako 6-tisíc veľrýb.

Išlo o ilegálnu činnosť Japoncov?

Absolútne. No dvanásť rokov hovorili, že zákon sme nedodržiavali my.

Lov vykonávali súkromné japonské spoločnosti alebo ho mala na starosti japonská vláda?

Dialo sa to pod patronátom japonskej vlády. Vykonával to vedecký inštitút, ktorý tým bol poverený.

Čo v skutočnosti robili s veľrybami?

Išli na trh a skončili na tanieri. Preto Medzinárodný súdny dvor v roku 2014 povedal, že to, čo Japonsko robilo, bolo nezákonné, lebo nešlo o vedecký výskum. Komerčný lov veľrýb, o ktorý v skutočnosti šlo, zakazovalo moratórium. Japonci na istý čas s lovom naozaj prestali, ale túto zimu sa do Južného oceánu opäť vrátili. Zdvojnásobili veľkosť územia, kde lovia a je prakticky nemožné ich nájsť. Svoje lode tiež vybavili vojenskou technológiou, aby mohli naše lode sledovať v reálnom čase. Preto do Južného oceánu tento rok nepôjdeme. Aby to malo zmysel, museli by sme do akcie vraziť všetky naše zdroje, lode a ľudí, a aj tak by sa mohlo stať, že by sme nezachránili jedinú veľrybu. Rozhodli sme sa preto, že tam nepôjdeme, aby sme mohli zachraňovať životy inde. V roku 2017 sa nám podarilo zachrániť viac životov ako za celú desaťročnicu predtým.

Čo sa stane, ak život v mori vymrie?

Ako oceán zomrie, ako povedal kapitán Paul Watson (zakladateľ The Sea Shepherd Conservation Society, rok 1977, pozn. red.), všetci zomrieme.

Prečo?

Všetko v prírode je prepojené. Polovica kyslíka, ktorý dýchame, pochádza z oceánov, nie z lesných pralesov. Oceán nás živí. Väčšinu Zeme tvoria oceány. Ak by na Zem prišli mimozemšťania, určite by ju nazvali modrou planétou.

Vymierajú oceány, alebo sa situácia naopak zlepšuje?

Oceány vymierajú. Potrebujeme riešenia, teraz a globálne. Treba zastaviť nezákonný rybolov a musíme prestať jesť ryby spôsobom, ako to robíme teraz, že z nich robíme polievky, napríklad zo žraločích plutiev. Ak si na trhu kúpite tuniaka alebo krevety, netušíte, aké otrasné príbehy sú za tým. Je to šialené. Musíme prestať žiť vo svete, v ktorom sme stredobodom diania a musíme sa naučiť, ako žiť spolu s ostatnými živočíšnymi druhmi.

Čo si myslíte o hromadnom zabíjaní delfínov v zátoke pri japonskom meste Taidži, ako ho ukázali v dokumente Zátoka?

Časť delfínov zabijú, tie krajšie idú do delfinárií. V Sea Shepherd sme sa zhodli, že ľuďom neodporúčame chodiť do delfinárií, aby také aktivity nepodporovali. Ak zastavíme život v zajatí, zastavíme aj Taidži. Sú oblasti, kde idú populácie delfínov hore, ale vo všeobecnosti platí, že klesajú.

Čo potrebuje loď, aby mohla legálne loviť?

Povolenie. Ak máte povolenie loviť tuniaky, nemôžete loviť iné ryby. Tiež nemôžete prekročiť stanovené kvóty. Ale kontroluje to niekto?

To robíte vy?

Áno, vypĺňame istú medzeru, lebo príslušné orgány niektorých krajín na to častokrát nemajú kapacity.

Ako to vyzerá v praxi?

Spolupracujeme s miestnymi úradmi. Priplávame s nimi k lodi a zisťujeme, čo na nej robia. Pamätám si na loď v tanzánskych vodách, bola z Malajzie, ale vlajku mala čínsku. Bol na nej kapitán so zbraňou. Posádku tvorilo osem ľudí a povedali nám, že všetci spia v jednej miestnosti bez okna. Takto žili celé mesiace na otvorenom mori. Kapitán sa im vyhrážal smrťou. Boli to otroci. V miestach, kde nie je kontrola a kam nesiaha zákon, netrpia iba ryby, ale aj ľudia.

Ako vysvetlíte ľuďom z chudobných krajín, že by nemali loviť ryby, ak sú od lovu bytostne závislí?

Nebavíme sa o malých rybároch, ale o 60-metrových lodiach, ktoré len na pohonných látkach utratia milióny eur. Taká loď Thunder zo zoskupenia Bandit 6 (označenie najväčších pytliakov v Južnom oceáne, pozn. red.) mala na rok rozpočet 13 miliónov eur. Nie sú to chudobní ľudia, zabudnite. V Stredozemnom mori sa ilegálne lovia tisícky kusov tuniaka modroplutvého. V Japonsku stojí kilo mäsa z takej ryby viac ako tisíc eur. Nezákonný rybolov je obrovský trh, kde sa točia neskutočné peniaze. Nie sú to chudáci.

Riskovali ste niekedy život pri akcii Sea Shepherd?

Neriskujeme svoje životy.

Zábery z vašich akcií však vyzerajú niekedy veľmi dramaticky.

K dramatickým situáciám dochádza, ale bezpečnosť berieme veľmi vážne. Predtým, než sa potenciálne ocitnete v takej situácii, mesiace vás trénujeme. Za 40 rokov našej existencie sme nemali jedinú veľkú nehodu na mori.

Takže nikto neprišiel o život?

Nikto.

TED prednáška Paula Watsona o aktivitách Sea Shepherd. Zdroj – YouTube

Ako sa vám podarilo potopiť niektoré pytliacke lode?

Voláme to agresívne nenásilie.

Čo to znamená?

Po 110 dňoch, čo pred nami unikala spomínaná loď Thunder, si uvedomili, že pred nami niet úniku. Sme globálne hnutie a máme veľkú podporu. 110 dní sme ich prenasledovali a nedovolili sme im zastaviť. Nakoniec sa rozhodli, že loď potopia. Nepotopili sme ju my, spravili to sami.

Čo je Bandit 6?

Známi pytliaci, piráti morí, ktorí boli v hľadáčiku Interpolu a iných. Lode menili mená a vlajky, takže bolo ťažké chytiť  ich. My sme dobrí piráti a povedali sme si, že Thunder musíme zastaviť. Nedali sme im príležitosť na únik. Bolo nám jasné, že jedného dňa im dôjde palivo alebo jedlo, a skončia. Nás stále zásobovali jedlom. Viete, prečo nám nedošlo palivo? Bob Barker, loď, na ktorej sme ich prenasledovali, lovila v 50. rokoch veľryby. Kúpil ju Bob Barker a dal nám ju s tým, aby slúžila na opačný účel: aby životy už neničila, ale zachraňovala. Je to loď, ktorá má obrovské nádrže, takže na mori vydrží naozaj dlho. Nebolo možné, aby nám palivo došlo skôr ako im.

Koľko lodí má Sea Shepherd v tejto chvíli?

Dvanásť?

Koľko ľudí tvorí posádka?

Povedal by som, že posádku na všetkých lodiach tvorí okolo 200 ľudí.

Ako by som sa mohol stať vaším členom?

Dobrovoľnícku prácu môžete robiť na mori alebo na súši. Ak budete robiť na súši, môžete povedzme čistiť pláže od plastov, môžete tiež zháňať peniaze na náš chod a podobne. Ak chcete byť na mori, nakontaktujete sa na Katie, ktorá má na starosti posádky. Ak pohovorom prejdete, nasleduje tréning na miestach, kde lode kotvia. Opravujeme ich a pripravujeme na ďalšie misie. Ak si myslíte, že je to niečo pre vás a my usúdime, že vám to ide, vezmeme vás na more.

Ako ste sa dostali k Sea Shepherd vy?

Prihlásil som sa a začal som jednoduchšími vecami, organizoval som koncerty a postupne som sa vypracoval. Po stretnutí s Paulom Watsonom (zakladateľ The Sea Shepherd Conservation Society, rok 1977, pozn. red.) sme sa dohodli, že by sme založili pobočku v Taliansku, čo sa nám podarilo v roku 2010. Dnes máme tisícky dobrovoľníkov.

Čo by ste povedali na námietku, že ste ekoteroristi?

Tri africké krajiny s nami úzko spolupracujú na dodržiavaní práva vo svojich vodách. Aj úrady v Európe s nami spolupracujú. Ekoteroristami sme boli pre niektoré médiá, hlavne z Japonska, ktoré nás potrebovali pošpiniť. Ale karty sa zmenili, najmä keď v roku 2014 Medzinárodný súdny dvor povedal, že nezákonné veci na veľrybách robili Japonci, nie my. V tejto chvíli sme najdôležitejšou súkromnou námornou silou na svete.

Považujete sa za pirátov?

Áno, ale tých dobrých. Aj v minulosti to bolo tak, že ak ste chceli zastaviť pirátov, potrebovali ste iných pirátov. Takže, áno, pokojne nás volajte pirátmi. Dobrými pirátmi.