Denník N

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur

Robert Fico na návšteve súťaže učňov zo Slovenska, Čiech a Maďarska v Nitre v disciplínach murovanie a stierkovanie. Foto – TASR
Robert Fico na návšteve súťaže učňov zo Slovenska, Čiech a Maďarska v Nitre v disciplínach murovanie a stierkovanie. Foto – TASR

Slovensko je zem zasľúbená odbornému školstvu, ktoré nefunguje.

Autor je expert na vzdelávanie v strane Progresívne Slovensko

Podiel žiakov stredných odborných škôl máme najvyšší z krajín OECD, z približne 210-tisíc stredoškolákov navštevuje odborné školy 130-tisíc študentov. Problém je, že 60 percent z nich absolvuje odbory, s ktorými sa nevedia uplatniť v praxi, pričom vzdelávanie tejto skupiny žiakov stojí štát viac než 200 miliónov eur ročne. Riešením má byť podpora duálneho vzdelávania – ide o jeden z modelov kombinácie teoretickej výučby študentov v škole a praktického vzdelávania na pracovisku (work based learning).

Už viac než desaťročná snaha Smeru a SNS rozbehať na Slovensku model takzvaného duálu dostala minulý týždeň na vláde podobu veľkej novely zákona o odbornom vzdelávaní. Od zmeny zákona si rezort školstva sľubuje, aby sa do troch rokov do duálu zapojilo 14-tisíc študentov odborných škôl, čo stále bude len 11 percent ich celkového počtu, no aj tak je to ambiciózny plán, keďže od spustenia systému v roku 2015 sa doň doteraz podarilo zapojiť len 2700 študentov.

Nadšenie rezortu školstva a zamestnávateľov z množstva nových opatrení, ktoré majú zjednodušiť spoluprácu podnikov a škôl, zrejme nezdieľa ministerstvo financií. Náklady opatrení sú len na najbližšie tri roky rozpočtované na úrovni až 35 miliónov eur, a to znamená, že Slovensko opäť premeškalo príležitosť nastaviť udržateľný duálny systém.

Budeme platiť dvakrát

Štát bude po novom platiť okrem škôl aj podnikateľom. Veľkou novinkou totiž je zavedenie priamych platieb podnikom za praktické vzdelávanie žiakov. Vláda ustúpila tlaku zamestnávateľov a začne im platiť za to, že si budú u seba vychovávať svojich budúcich zamestnancov.  Pre veľké podniky je to suma 300 alebo 700 eur za žiaka na rok. Pre malé a stredné podniky to má byť suma na úrovni 1000 eur za žiaka na rok. Do konca roka 2021 štát plánuje takto poslať podnikom 13 miliónov eur.

Novela zároveň ruší krátenie normatívu pre školy za žiakov, ktorí praxujú v podnikoch a za týchto žiakov bude školám opäť posielať celú časť normatívu. Náklady na štátny rozpočet na tri roky predstavujú 22 miliónov eur. Ku kráteniu normatívu pritom došlo len nedávno – pri spustení systému v roku 2015. Prax však okamžite ukázala, že toto opatrenie odrádza odborné školy od toho, aby posielali žiakov do duálu, lebo tým prichádzali o peniaze z normatívu a výpadok príjmov spôsoboval školám problémy s úväzkami pre majstrov odbornej výchovy.

Úloha eurofondov pri budovaní socializmu

Na tomto mieste sa slovenský model duálu nadobro vzďaľuje od nemeckého či švajčiarskeho vzoru, kde väčšinu nákladov na praktické vzdelávanie žiakov hradia podniky (vo Švajčiarsku až 60 percent). Josef Widmer zo švajčiarskeho federálneho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu to vysvetľuje tým, že v kapitalizme „má duálne vzdelávanie zamestnávateľovi prinášať čistý zisk“.

Slovenská vláda namiesto toho, aby v čase nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily donútila zamestnávateľov k prebratiu zodpovednosti za prípravu budúcich zamestnancov, pristupuje na model, ktorý konzervuje pokrivené motivácie a je dlhodobo neudržateľný. Prečo? Lebo 35 miliónov eur je približne suma, o ktorú by Slovensko prišlo, ak by do roku 2020 nedokázalo naplniť cieľ národného projektu realizovaného z eurofondov, v ktorom sa zaviazalo, že v roku 2020 bude v systéme duálneho vzdelávania zapojených aspoň 12-tisíc žiakov. Vzhľadom na aktuálny veľmi nízky počet študentov v duáli je zrejmé, že bez nových stimulov pre školy aj podniky by štát o prostriedky z eurofondov prišiel.

Rezort školstva tak hasí problém, ktorý vznikol v dôsledku nesúladu medzi ambíciami národného projektu finacovaného z eurofondov a regulačným rámcom nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave z roku 2015.

Čo bude po roku 2021?

Nezodpovedanou otázkou je, čo bude po roku 2021? Ak by sa systém duálneho vzdelávania vďaka novým finančným stimulom a tiež viacerým technickým vylepšeniam naozaj podarilo rozbehať, tak len priame náklady na podporu duálu po roku 2021 dosiahnu úroveň 20-25 miliónov eur a s pribúdajúcim počtom zapojených žiakov budú ďalej stúpať. Ministerka Lubyová pritom už avizovala, že na svoju „veľkú“ reformu školstva bude potrebovať 120 miliónov eur ročne. 20 percent objemu týchto peňazí týmto už teraz našlo svoje určenie a je otázne, či si takúto veľkorysú podporu duálu bude môcť rezort školstva v budúcnosti dovoliť.

V analýze vplyvov novely na štátny rozpočet sa totiž už dnes celý objem týchto dvoch stimulov vo výške 35 miliónov eur uvádza v kolónke „rozpočtovo nekrytý vplyv“. Navyše, rezort školstva nezahrnul do vplyvov na verejné financie pokles daňových príjmov v dôsledku daňových úľav, na ktoré majú  firmy poskytujúce duálne vzdelávanie nárok už aj dnes. Komisia pre posudzovanie vplyvov Legislatívnej rady vlády upozorňuje, že daňové úľavy pre podniky predstavujú pre verejné financie do roku 2021 výpadok daňových príjmov vo výške ďalších 33 miliónov eur.

Cena za neschopnosť

68 miliónov eur na tri roky je cena za neschopnosť Smeru a SNS presadiť taký systém duálneho vzdelávania, ktorý by bol podľa nemeckého a švajčiarskeho vzoru postavený na princípoch prirodzenej motivácie podnikov prebrať odbornú aj ekonomickú zodpovednosť za prípravu kvalifikovanej pracovnej sily.

Teraz najčítanejšie