Denník N

Terapeut, ktorý si tíško píska pod nos

Irvin D. Yalom napísal knihu Všetko trvá krátko s ľahkosťou, pokorou a bez nárokov na pravdy a poučky. To ju robí napriek ťažkým témam stráviteľnou a inšpirujúcou.

Americký psychiater a psychoterapeut Irvin David Yalom je najznámejší aj najšarmantnejší popularizátor psychoterapie, a to aj vo svojich viac ako osemdesiatich rokoch.

Jeho najnovšia kniha Všetko trvá krátko a ďalšie príbehy zo psychoterapie (Premedia) vychádza v slovenskom preklade v malom časovom predstihu oproti anglickému originálu. Tentoraz je preklad o niečo uvoľnenejší, ako predchádzajúci.

Je to dielo na jednej strane nepopierateľne Yalomovo – s jeho dlhými terapeutickými dialógmi, úvahami, s mantrou „povedz pravdu“, autorovými srdcovými témami, ale i diskutabilným nastavením hraníc terapie.

Predsa je však táto najnovšia kniha v niečom iná – Yalom sa sťahuje z učiteľskej pozície. Psychoterapeutické postupy, ako napríklad výklad snov či voľné asociácie, vysvetľuje len okrajovo. Nepotrebuje už presviedčať o svojich brilantných postupoch, nepotrebuje vysvetľovať ani poúčať.

Namiesto toho vstupuje do popredia Yalom – filozof, po boku so svojimi obľúbencami Friedrichom Nietzchem, Immanuelom Kantom či Arthurom Schopenhauerom. Konfrontuje seba, svojich klientov i čitateľa s témami smrti, staroby, umierania aj inými dôležitými medzníkmi v ľudskom živote.

Každý príbeh v tejto knihe sa nejako dotýka ťaživých tém. Sestrička, ktorej diagnostikovali smrteľnú chorobu. Spisovateľka, ktorá po rokoch vyťahuje svoje naozajstné Ja. Muž, ktorý lavíruje medzi dvoma ženami. Všetci sú v bode, keď sa musia pozastaviť a čeliť neľahkej pravde.

Neviditeľné hodiny tikajú v živote aj v knihe

Niektoré príbehy sú bizarné – napríklad večný študent, ktorý píše svoju doktorandskú prácu už šesťdesiat rokov. Alebo bezradný manažér, ktorému sa v istej chvíli zdá, že samovražda je najprijateľnejšou odpoveďou na preludy, v ktorých žil. Alebo smutná baletka, ktorú v živote nemilosrdne opustili všetci dôležití ľudia.

Všetkým tikajú v živote neviditeľné hodiny, ktoré tikajú aj v knihe – aj terapeutická hodina má predsa svoj vymedzený čas.

Hlavní hrdinovia knihy sú klienti psychoterapeuta – odvážni ľudia, ktorí sa vydali na ťažkú cestu a riešia svoj problém. Sú medzi nimi postavy zo všetkých spoločenských a vzdelanostných vrstiev, muži i ženy, chudobní a bohatí.

Yalom má v sebe hlboko zakorenenú úctu k týmto ľuďom, a ako autor ju skvele dokáže odovzdať i čitateľovi. Preto má kniha veľký potenciál prispieť k búraniu predsudkov o psychiatrických pacientoch, ktoré sú široko rozšírené aj v našich končinách.

Žiadne idylické konce, návody ani riešenia

V knihe je desať poviedok – všetky sa odohrávajú v Yalomovej ambulancii a, samozrejme, v životoch pacientov. Čitateľ sa však nedočká idylického konca – nezodpovedajú sa všetky otázky, nerozlúštia všetky hádanky, nevyplačú všetky slzy, neodhalí sa celá pravda.

S tým si Yalom nikdy hlavu nelámal, a v tejto knihe už vôbec nie. Poviedky sú skôr súborom zážitkov, inšpirácií, znepokojujúcich nápadov ako návodov či riešení.

Samozrejme, v realite nie sú všetky terapeutické ani iné stretnutia také vzrušujúce a napínavé ako v Yalomovej knihe, ale ak čitateľ (klient, terapeut) chce, môže to vo svojom živote (terapii) hľadať, a tým robiť minúty, ktoré mu ho vymedzujú, zmysluplnejšími.

V Yalomových najnovších poviedkach nejde až tak o stretnutie terapeuta a klienta, ako o stretnutie dvoch ľudí, z ktorých každý je v určitej životnej situácii. Yalom ako starý človek, sám čeliaci blížiacej sa smrti. To ho na jednej strane robí odhaleným a zraniteľným, na druhej to dáva jeho práci hĺbku, autenticitu aj literárnu hodnotu navyše.

Po päťdesiatich rokoch praxe, nielen terapeutickej, ale aj literárnej, si to môže dovoliť. Ako sám píše – keď sa vo svojej práci s klientom potkne, namiesto toho, aby sa rozčuľoval ako kedysi, teraz si len „potichu pískam pod nos, keď žasnem nad zložitosťou a nepredvídateľnosťou ľudského myslenia a správania“. Knihu píše s ľahkosťou, s odstupom, bez nárokov na pravdy a poučky, s pokorou. A práve to ju robí napriek ťažkým témam stráviteľnou a inšpirujúcou – pre laikov, ale aj pre odborníkov.

Z terapeutickej hodiny sa stáva napínavý príbeh

Kniha Všetko trvá krátko aj napriek tvrdým témam nie je nejakým slzavým údolím. Je v nej aj veľa radosti z poznania, prekvapení, obratov, je v nej humor, napätie, zaujímavé dialógy – tie si však občas vyžadujú čitateľskú sústredenosť a angažovanosť.

Irvin D. Yalom, tak ako je jeho zvykom, pozýva čitateľa do vlastných úvah, dilem počas samotného sedenia. Z každej terapeutickej hodiny je nakoniec napínavý príbeh, ktorý sa odohráva nielen v rozhovore medzi psychiatrom a pacientom, ale aj vo vnútri samotného terapeuta.

Hneď úvod, dokonca samotný názov knihy upozorňujú čitateľa na dávku skepticizmu či krutosti. Tak ako v živote, aj v každej poviedke tlačí terapeuta i klienta čas, tikot hodín je prítomný v každom slove tejto knihy – a, milý čitateľ, nalož s tým, ako vieš.

Yalom – psychiater, filozof, človek na sklonku svojho života – pripomína, že všetko trvá krátko. Čitateľov, laických i odborných (v tejto knihe takéto rozdelenia strácajú význam) burcuje k tomu, že ak chceme život prežiť naplno, musíme sa stretnúť aj s  ťažkými témami – so smrťou a odchádzaním, musíme sa vedieť vyhraniť, občas zariskovať, ale aj sa tešiť.

To všetko dokáže Irvin David Yalom výborne sprostredkovať.

Teraz najčítanejšie