Dušan Mikušovič
Apríl tohto roka. IT firma DWC, donedávna oficiálne vlastnená rodinou podnikateľa Jozefa Brhela, dostáva pomerne veľkú štátnu zákazku za takmer 900-tisíc eur s DPH pre štátnu Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS).
Nie je to nič prekvapivé, táto IT firma programuje pre štát už roky a o Brhelovi sa už dlho informuje ako o jednom z mecenášov Smeru. DWC len za posledný polrok dostala menšie zákazky na ministerstve pôdohospodárstva, v rezorte zahraničných vecí, v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, na Slovenskom pozemkovom fonde či v Národnom bezpečnostnom úrade.
DWC zarába na štáte napriek tomu, že v minulosti práca tejto firmy štátnym inštitúciám namiesto zjednodušenia ich práce skôr narobila problémy. Európska únia odmietala Slovensku preplatiť časť veľkých projektov, na ktorých sa Brhelovi ítečkári podieľali: na Prešovskej župe či katastri išlo o milióny.
Vlani Slovensku prepadli tri milióny eur z eurofondov aj pri informatizácii patentového úradu, o ktorú sa malo DWC postarať. Pochybnosti okolo informatizácie žúp, na ktorej sa DWC podieľala tiež, zasa primäli úradníkov z odboru kartelov Protimonopolného úradu až k tomu, aby v DWC urobili raziu.
Štát pritom má mechanizmy, ako firmy, ktoré neodvedú dobrú robotu, z verejných obstarávaní vyradiť. Úradníci im môžu vystaviť zlé hodnotenia v takzvanej evidencii referencií na Úrade pre verejné obstarávanie, čo by mohlo viesť až k tomu, že sa tieto firmy dostanú na čierny zoznam.
Poďte sa pozrieť na to, ako vyzerala reakcia úradníkov, keď sme sa ich pýtali, prečo to v prípade DWC nespravili.
Milióny prepadli, úradníci firmu obhajujú
Denník N v rokoch 2016 a 2017 podrobne sledoval jednu konkrétnu zákazku, ktorú vyhrala IT firma DWC. Išlo o nový informačný systém pre Úrad priemyselného vlastníctva, ktorý má na starosti registráciu patentov. Spustili ho vlani na jar, ale po veľkých problémoch.
Všetko malo byť pritom hotové do februára 2015. Termín predĺžili do septembra 2015, no ani dovtedy systém nespustili. Úrad firmu upozornil, že nedodržiava termíny. Dokončenie sa teda naplánovalo na október 2016 – ale ani vtedy to ešte nebolo hotové. Podpisovali sa dodatky, úrad hrozil sankciami, no problémy pokračovali až do jari 2017.
Aby DWC vôbec mohla informatizáciu patentového úradu dokončiť, musel štát urobiť nadprácu a vyjsť jej v ústrety. Dodatkom k zmluve zmiernil výpočet chýb, pre ktoré by nový systém vôbec nemohol prevziať. Úrad dal síce DWC pokutu a vyjednal zľavu (spolu v hodnote 240-tisíc eur z trojmiliónového projektu), ale všetko nakoniec skončilo tak, že vláda pre meškanie celého projektu patentovému úradu zobrala tri milióny z eurofondov, ktoré na projekt získal.
Zmluvná pokuta, ale aj staršie vyjadrenia úradu vinili zo zbabraného projektu DWC. „Spustenie služieb sa posúvalo z viacerých dôvodov, pričom za hlavný dôvod považuje úrad nedodanie testovacieho prostredia v požadovanej kvalite,“ vysvetľoval úrad v roku 2016.
Denník N sa teraz, teda rok po spustení, patentového úrady spýtal, prečo v Evidencii referencií pod Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) chýba hodnotenie tejto zákazky. Zmyslom evidencie je čiastočne zhodnotiť prácu firiem, ktoré robia pre štát, aj pre ostatné úrady či štátne firmy, ktoré vypisujú tendre.
„Vzhľadom na skutočnosť, že uvedenie projektu Elektronické služby do prevádzky neprebiehalo bez problémov a došlo k odstúpeniu od Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku riadiacim orgánom, Úrad priemyselného vlastníctva nevyužil možnosť vyhotoviť referenciu,“ odpísala Erika Kundratová z patentového úradu.
Úrad zároveň pri projekte, ktorý bude musieť štát vlastnou vinou a vinou vybraného dodávateľa zaplatiť bez využitia eurofondov, napísal, že uvedením projektu do prevádzky „s profesionálnym a odborným prístupom dodávateľa, spoločnosti DWC Slovakia,“ sa zabezpečila „účelnosť vynaložených prostriedkov štátneho rozpočtu aj napriek vyššie uvedenej skutočnosti“.
ÚVO: Vystaviť referenciu je povinnosť
Čiže, úrad priznáva, že zákazka nebola bez problémov, eurofondy prepadli, ale peniaze vraj boli vynaložené účelne. Denník N preto svoju otázku zopakoval – prečo firma, ktorej úrad sám udelil zmluvnú pokutu, nedostala negatívnu referenciu?
V tejto chvíli už patentový úrad začal svojho dodávateľa vyslovene obhajovať: aj keď nikdy predtým nič také netvrdili, prišli s vysvetlením, že „dodávateľ sa dostal do omeškania aj vzhľadom na určité zmeny vzniknuté zmenou legislatívy, respektíve zadaním objednávateľa na zjednodušenie ovládania“.
Ďalej napísali, že vedenie úradu „získalo výraznú zľavu z ceny diela a svojím profesionálnym prístupom zabezpečilo úspešné uvedenie projektu“ a teda „vystavenie negatívnej referencie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo v rozpore so skutočnosťou“.
Výraznou zľavou má byť suma 140-tisíc eur, čo je asi päť percent z celej zákazky. Aká legislatíva bola zmenená a ako to DWC pri programovaní systému ovplyvnilo, už patentový úrad nevysvetlil. „K uvedenej téme nemá Úrad priemyselného vlastníctva viac čo dodať,“ ukončila komunikáciu Erika Kundratová z úradu.
Na patentovom úrade teda dospeli k záveru, že referenciu nevystavia, lebo „uvedenie projektu do prevádzky neprebiehalo bez problémov“. No ako vysvetľuje hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie Janka Zvončeková, povinnosť napísať referenciu na dodávateľa vyplýva priamo zo zákona.
„Zákon o verejnom obstarávaní ukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom povinnosť vyhotoviť referencie podľa paragrafu 12. Verejný obstarávateľ je povinný vyhotoviť referencie aj s uvedením známky, pozitívnej aj negatívnej. To znamená, že obstarávateľ je povinný vyhotoviť aj negatívnu referenciu,“ odpovedá Zvončeková.
V prípade, že by firma získala za svoju zákazku najhoršiu, nulovú známku, mohlo by to viesť až k tomu, že dostane zákaz ďalšej účasti vo verejných obstarávaniach.
Ak patentový úrad referenciu nevystavil, ÚVO to na podnet zvonka môže preskúmať a nakoniec uložiť aj pokutu vo výške od 500 do 30-tisíc eur.
Brhel sa z IT sektoru sťahuje
O referenciu sa nezaujímala ani DWC. „Nesledujeme evidenciu referencií. V prípade, že referenciu budeme potrebovať, budeme postupovať v zmysle platného zákona,“ odpísal Denníku N predseda predstavenstva firmy Peter Axamít.
Prácu, ktorú na projekte odviedli, obhajuje. „Uvedenie projektu neprebiehalo bez problémov, ale vďaka profesionálnemu a odbornému prístupu oboch zmluvných strán sa elektronické služby podarilo spustiť a verejnosť môže podávať prihlášky, dokumenty a žiadosti ku konaniam o priemyselných právach elektronicky.“
Štát sa v prípade zákaziek, na ktorých pracovala DWC, správal zmierlivo viackrát. Aktuality.sk v máji napísali, že ministerstvo financií zadotovalo sumou takmer 10 miliónov eur Úrad geodézie, kartografie a katastra, ktorý prišiel o 13,5 milióna z eurofondov pri projekte, na ktorom sa tiež podieľala táto firma.
Keďže sa tieto problémy DWC oficiálne neprejavujú (napríklad v spomínanej evidencii referencií), ďalšie štátne úrady a firmy s akciovkou ďalej spolupracujú. SEPS, ktorá s DWC uzatvorila zmluvu v apríli, informovala, že firma v súťaži štyroch uchádzačov zvíťazila s najnižšou cenou.
DWC ešte do minulého roka vlastnil syn Jozefa Brhela, ktorý vo firme kontroloval podiel 37,5 percenta, rovnaký balík akcií je napísaný na manželku Brhelovho dlhoročného obchodného partnera Jána Miškovského. Dnes sú podľa registra partnerov verejného sektora konečnými užívateľmi výhod Maroš Hedera či Kamil Grill, teda ľudia, ktorí boli v manažmente firmy od roku 2007.
Týždenník Trend nedávno napísal, že Brhel s Miškovským sa z IT sektoru sťahujú. Predali svoje podiely z inej IT firmy obchodujúcej so štátom, Sevitechu, a čoskoro zrejme úplne odídu aj z DWC.
„DWC Slovakia by mala získať nového investora, ktorý predchádzajúcich majiteľov vyplatí. To znamená, že predávajúci kúpnu cenu stále nemajú na účte. Už nie sú akcionári, no stali sa z nich kľúčoví veritelia, ktorí majú záujem na tom, aby firmy prosperovali.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
