Denník N

Nemecké populistické pokušenie

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Horst Seehofer stavil na populizmus, čím podkopáva Merkelovú. No konečným víťazom zápasu vnútri vládnej koalície môže byť nakoniec hlavná opozičná strana Alternatíva pre Nemecko.

Pretože populizmus ako taký nie je politická ideológia, môže napadnúť aj mainstreamové politické strany, ktoré sa snažia získať vytrácajúcu sa volebnú podporu. Vždy sa nájdu politici ochotní hlásať populistické slogany a používať populisticke metódy, i keď to rozdeľuje ich vlastnú stranu. Toto sa udialo u republikánov v USA, u konzervatívcov i labouristov v Británii, ale aj u francúzskych republikánov.

Bavorská hrozba

Ale najhrozivejší obraz tejto tendencie možno nájsť u nemeckých kresťanských demokratov a kresťanských sociálov. Ich slabší výsledok v minuloročných voľbách, kde bezprecedentne uspela populistická Alternatíva pre Nemecko, vytvoril v straníckej skupine novú schizmu.

Okrem spolkových krajín na východe krajiny AfD najviac uspela v bašte CSU – v Bavorsku, kde sa budú v októbri konať krajinské voľby. CSU sa teraz musí brániť pred AfD, ktorá na ňu útočí sprava. Aby kresťanskí sociáli uspeli, ich dlhoročný líder Horst Seehofer v strane udal nový populistický tón. Odstúpil z postu bavorského premiéra v prospech ambiciózneho populistického rivala Markusa Södera. A ako minister vnútra v novej vláde Angely Merkelovej sa snaží prezentovať vlastný populizmus, vrátane zavedenia slova Heimat (vlasť) do názvu rezortu.

Seehofer nie je len nemeckým konzervatívcom, ale tiež akýmsi politickým krstným otcom maďarského autoritatívneho premiéra Viktora Orbána. A teraz vidí vlastnú príležitosť. Odo dňa, keď začala pracovať nová nemecká vláda, bolo jasné, že Merkelovou patentovaná taktika neutralizácie potenciálnych kritikov tým, že ich povolá do svojho kabinetu, už viac nefunguje. Seehofer okamžite vyhlásil vo vládnej koalícii studenú vojnu.

V marcovom rozhovore Seehofer populistickým spôsobom deklaroval, že „islam nepatrí k Nemecku“. Účelom bolo nakresliť vnútri vlády deliacu čiaru a seba zaradiť na stranu protiimigračných voličov, ktorí sa minulý rok priklonili k AfD. Merkelová, podobne ako takmer celá nemecká politická trieda, nemá inú možnosť, než sa proti tomu postaviť. No AfD tým zároveň stratila argumenty, ktoré mohla vzniesť proti Seehoferovi a CSU.

Lenže Seehofer neprestal útočiť. Zdá sa, že začal komentovať všetko, a to tak, že AfD už k tomu nemá čo dodať a podkopáva to Merkelovej pozíciu, i keď Seehofer na ňu priamo neútočí.

Širší trend

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie