Denník N

Prvého som zbil, s ďalšími som sa skamarátil. Afroameričan presvedčil k odchodu 60 členov Ku Klux Klanu

Daryl Davis prišiel na Slovensko na konferenciu Face to Face, ktorú organizuje PDCS. Zdroj - Luther.edu
Daryl Davis prišiel na Slovensko na konferenciu Face to Face, ktorú organizuje PDCS. Zdroj – Luther.edu

Daryl Davis rozpráva o tom, ako sa treba zhovárať s rasistami.

Afroameričan sa skamarátil s 20 členmi Ku Klux Klanu. Tvrdí, že priamo presvedčil 40 až 60 členov, aby tento spolok opustili, nepriamo ďalších 200.

Daryl Davis hovorí, že ich nepresviedčal, len podával informácie, o ktorých mohli premýšľať. Komunikovať s rasistami je podľa neho lepšia cesta, ako ignorovať ich. „Ignorovaním len prispievate k tomu, čo chcú dosiahnuť,“ hovorí Američan.  

Prečo ste sa vy ako Afroameričan vôbec začali stretávať s členmi Ku Klux Klanu?

Z môjho pohľadu je odpoveď veľmi jednoduchá. Moja matka a otec si zažili veľa rasizmu. Keď vyrastali, museli jesť v určitých podnikoch, nemohli chodiť do reštaurácií pre bielych. Museli ísť na presne určené verejné toalety. Museli piť vodu len z tých fontánok, ktoré boli určené pre čiernych. Odmietali ich obsluhovať, museli nakupovať v určených obchodoch. Veľmi tvrdo bojovali za to, aby sa to zmenilo. Pochodovali s Martinom Lutherom Kingom. Chceli, aby jedného dňa ich deti nemuseli zažiť takéto veci. To bol ich príspevok, aby bol svet lepším miestom. Stále nie je skvelé, no je lepšie, ako v časoch ich rodičov a starých rodičov. Je férové, aby som sa aj ja snažil zlepšiť veci. V spoločnosti sa môže stať len jedna z dvoch vecí. Buď s ňou nebudeme robiť nič a necháme ju, nech sa vyvíja sama. Alebo s ňou niečo urobíme. Ja som si vybral to druhé.

Kedy ste sa prvýkrát stretli s členom Ku Klux Klanu?

Prvému členovi KKK, ktorého som stretol, som ublížil.

Skutočne?

Áno. Prišiel som na parkovisko pred reštauráciu, keď som zbadal, že muž sedí na žene na chodníku, ona je na chrbte a bije ju hlava-nehlava. Stalo sa to v Marylande, asi 60 kilometrov od Washingtonu. Ľudia stáli okolo a sledovali to, neurobili nič. Vyšiel som z auta, zatvoril som dvere a ten chlapík ma uvidel. Povedal: Na čo sa to dívaš, neger. Chceš sa biť? A ja som povedal áno. Tak som ho zbil. Až potom ľudia, čo tam stáli, zavolali políciu (smiech).

Mali ste z toho nejaký problém?

Nie. Prišli dvaja policajti. Niečo bolo čudné, pretože mi povedali, stojte tu. Oni išli za tým mužom a smiali sa spolu s ním. Prečo sa smejú? pýtal som sa. Tento muž bol veľmi vysoko postaveným požiarnikom. Policajti a hasiči sa navzájom poznajú. Požiadal som policajta, aby ho zatkli a on povedal, že ho nezatkne. Musel som ísť na policajnú stanicu a až potom sa to riešilo. Tá žena, ktorú bil, bola jeho snúbenica. Keď sme mali súd, išiel som autom po ňu, aby som ju zaviezol na súd. A cestou na súd mi povedala, že ten muž je členom Ku Klux Klanu. Povedal som si, OK, zbil som člena Ku Klux Klanu. Napokon ho odsúdili, dostal pokutu.

A kedy ste sa prvýkrát normálne rozprávali s členom Ku Klux Klanu?

To už bolo priateľskejšie stretnutie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie