piatok

Mŕtvi utečenci: za čo sa má Európa hanbiť a čo má robiť

Silnejúci príliv utečencov kladie otázku: Je lepšie poriadne hájiť hranicu Európskej únie alebo zavádzať kvóty?

Je lepšie raz vidieť ako o tom istom desaťkrát čítať. Tá poučka platila pred polstoročím, keď televízne zábery krviprelievania rozhodli vojnu vo Vietname. A platí aj pre drámu utečencov mieriacich z Afriky na juh Európy. Každá z tých tragédií je zachytená obrazom a frekvencia tých obrazov hustne.

Slogan a rácio

Platí aj ďalšia poučka: čím viac obrazov, tým viac emócií. Preto sa hrôzy utečencov – od ohrozenia doma cez vykorisťovanie pašerákmi ľudí až po umieranie na mori – zlievajú do jedného sloganu: „Hanba pre Európu a pre nás všetkých.“ Tak to povedala šéfka nemeckých Zelených Simone Peterová, ale nie je v tom ani prvá, ani posledná. Súznie aj s pápežom. Tento, teraz už okrídlený výrok zvaľuje vinu na Európu, či už ju chápeme ako európske štáty, Európsku úniu alebo ako západnú civilizáciu.

Ten slogan nepopiera ani neprevracia fakty. Ale stavia ich do takého svetla, že vytláča racionálny pohľad. Ak padá všetka hanba skutočne na Európu a nás všetkých, naznačuje to, že problém a s ním spojené tragédie by zmizli, keby zmizla Európa a my všetci. Tak to však určite nie je. Je užitočné sa zamyslieť nad tým, kto a za čo sa môže hanbiť aj kto a čo by mal robiť.

Kto sa má hanbiť?

Ak je reč o utečencoch a hanbe Európy, často sa vybaví konferencia v Eviane v júli 1938. Mala nájsť riešenie pre 200-tisíc židovských utečencov z nacistického Nemecka a Rakúska, ale nevyriešila nič. Aj preto, že o už ožobračených Židov nebol veľký záujem. Toto zostáva európskou hanbou.

Vlnu utečencov z Afriky a Blízkeho východu s tým veľmi porovnávať nejde.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102151 z vás dostáva správy e-mailom