Denník N

Prišlo to v správnom čase a chopili sa toho správni ľudia. Bratislavský festival Sharpe má za sebou prvý ročník

Foto – Martina Mlčúchová
Foto – Martina Mlčúchová

Festival začal veľmi nádejne a má na čom stavať. Zahraničný novinár John Robb už na portáli Louder Than War zverejnil recenziu s názvom 10 fascinujúcich nových kapiel zo Sharpe, z toho šesť je slovenských.

V prvom rade je to akcia pre hudobníkov a hudobných profesionálov – agentov, manažérov, promotérov, vydavateľov, novinárov a ďalších. Slovenských aj zahraničných. Dopoludnia konferencia, večer koncerty na niekoľkých pódiách. Na premiéru však mala aj veľmi slušný divácky záujem, na nový festival Sharpe sa prišlo pozrieť takmer tisíc ľudí.

Základ je dobrý, čo súvisí najmä s tromi zásadnými vecami. Naša hudobná scéna už má za sebou skúsenosť s takzvaným showcasovým festivalom (v dobrom aj v zlom), momentálne je v dobrom stave a z medzinárodného pohľadu práve teraz prichádza jej dôležitý moment.

Ide sa do Holandska aj do Rakúska

„Je to na vás,“ hovorí šéf najväčšieho európskeho showcasového festivalu Eurosonic Ruud Berends. Vidieť, že vysoký Holanďan sa s Michalom Kaščákom a s tímom mladých ľudí stojacich za akciou Sharpe už dlhšie pozná, ale to nie je jediný dôvod, prečo strávil pracovný víkend v Bratislave. Eurosonic bude mať v januári 2019 ako „focus countries“ Slovensko a Česko. To znamená, že osem našich kapiel a interpretov má šancu koncertovať na kľúčovej európskej akcii tohto typu.

Ak si veria, že môžu osloviť zahraničných odborníkov a publikum, od 1. mája sa môžu prihlasovať a čakať, koho z nich si Eurosonic vyberie. Už tam niekoľkí hrali, v posledných rokoch napríklad dvakrát The Ills aj Tolstoys, teraz pribudnú ďalší.

Dobrá správa je, že bude z čoho vyberať. Na festivale Sharpe sa to ukázalo pri koncertnom predvedení kompilácie Ostrov hudby aj pri listening session, kde zahraniční hostia počúvali a hodnotili nové slovenské nahrávky. Momentálne máme viacero mien s exportným potenciálom, už overené mená ako Autumnist a The Ills, ale aj novú generáciu. Z tej sa najviac naživo zaskvel Isama Zing alias Jonatán Pastirčák. Práve pri jeho pesničke sa navyše jedinýkrát jednoznačne zhodli piati zahraniční hostia v rámci listening session. Padli slová ako „originálny dekonštrukčný prístup ku klubovej hudbe s príchuťou industriálu“ alebo „hudba potrebuje takéto experimenty“.

Uvidíme, či sa tieto poklony premietnu aj do konkrétnych pozvaní na zahraničné koncerty a festivaly. Hodnotenia na listening sessions sú totiž subjektívne a nezriedka sa názorovo rozchádzajú. Kým sa napríklad jeden z počúvajúcich nadchne momentom, keď pesnička prejde do hlučnej pasáže, iný to môže pokojne označiť za nápad, ktorý sa mu nepáči (ako sa stalo v prípade pesničky skupiny Diego). Každopádne, vždy je zaujímavé počuť veľmi otvorené reakcie zahraničných odborníkov na slovenskú hudbu, ktorú spravidla takmer vôbec nepoznajú. Okrem Isamu Zinga sa teraz zostave promotérov a novinárov páčili Autumnist, 52 Hertz Whale a Katarína Máliková, naopak, tvrdo vytkli nedostatky Katarzii (pesnička pre marketingové stretnutie), kapelám Bad Karma Boy (chce to byť sexy, ale je to unisex), Fishface (neoriginálny mix emo kapiel a Limp Bizkit) a Carpet Cabinet (soundtrack do snobskej reštaurácie).

Každý si z toho môže zobrať, čo chce, muzikanti najmä ponaučenie, že sa treba prezentovať vždy tou aktuálnou tvorbou, pretože často už sú dnes inde ako na albumoch, ktoré nahrávali pred dvomi rokmi. Napríklad album Agnostika je úplne iná hudba než tá, ktorú Katarzia dnes robí s Jonatánom Pastirčákom alias Isamom Zingom.

„Úspech nie je nebezpečný, nebezpečné je nerozprávať aj o neúspechoch,“ tvrdí Michal Kaščák. Kto, keď nie on, promotér a muzikant s takmer tridsaťročnými skúsenosťami, mohol mať v rámci konferencie takzvanú keynote prezentáciu? Už dlho a pravidelne jazdí na showcasové festivaly po celej Európe, hľadá tam nové zaujímavé kapely a stretáva sa tam s kolegami z brandže. Na Sharpe hovoril o tom, ako sa osobne na jednom z prvých zahraničných koncertov skupiny Bez ladu a skladu (v prvej polovici 90. rokov) presvedčil, že nesmú existovať takzvané malé kapely, že sa treba správať ku všetkým muzikantom rovnako. Aj na tomto princípe vyrástla Pohoda.

K slovenským neúspechom patrí festival Waves Bratislava. Po veľmi sľubnom rozbehu v roku 2013 rýchlo narástol, ale aj rýchlo skončil. Nepodarilo sa mu udržať generálneho partnera, predbehol dobu aj vlastné možnosti. Posledná verzia s modelom trinástich klubových priestorov a 130 koncertov za tri dni bola neudržateľná. Po treťom ročníku na jeseň 2015 sa už nedalo pokračovať. Zostali dlhy voči rakúskemu partnerovi, voči hudobníkom aj voči ľuďom, ktorí sa podieľali na príprave festivalu. Že veľké plány nevyjdú, to sa stáva, hlavný organizátor sa však k problémom musí postaviť a odkomunikovať ich.

Dobrou správou je, že napriek fiasku Waves Bratislava sa domáca scéna zhodla, že showcasový festival potrebuje a ešte lepšou správou je, že na jeho reštart pod novou značkou pozitívne zareagoval aj bývalý zahraničný partner. „Sme radi, že vzniklo niečo také ako Sharpe, a rozhodli sme, že focusovou krajinou na rok 2018 bude Slovensko. Ponúkame priestor pre 6-9 vašich umelcov,“ oznámil cez víkend v Bratislave šéf Waves Vienna Thomas Heher. Je to z jeho strany veľké gesto.

Hudba začína hýbať Európou, aj slovenská

Že premiéra festivalu Sharpe dopadla veľmi dobre, je zásluhou niekoľkých vecí. Organizátorský tím je vyskladaný z ľudí, ktorí už majú dostatok skúseností s podobnými akciami v zahraničí, zároveň dobre poznajú príbeh Waves Bratislava a nastavili si oveľa realistickejší (udržateľnejší) model. Stačil im jeden plný deň konferencie a koncertov, rozhodli sa len pre šesť pódií a v jednom priestore.

Pôvodne sa festival mal konať inde, ale bratislavská Nová Cvernovka mu sadla oveľa viac ako budova YMCA. Najmä preto, že tak získal unikátnu kombináciu atmosféry kreatívneho umeleckého centra s open-air pódiom na nádvorí, kde bola aj gastrozóna. Zároveň získal finančného partnera, ktorý podporuje celú Novú Cvernovku, a prvý ročník tak nepôsobil ako pilotný, ale naostro.

Na druhej strane, priestory bývalej chemickej priemyslovky na Račianskej ulici v Bratislave boli na nové využitie oficiálne otvorené len tento rok a ešte je čo optimalizovať pre potreby medzinárodného festivalu. Najmä kapely v Kabinete dosť doplácali na zvuk, okrem dvoch externých stánkov by to ešte chcelo vlastné bistro. Program konferencie nerátal s obednou pauzou a do programu sa úplne nepremietlo momentálne všetko najlepšie z domácej indie scény. Škoda, že Stroon a Nvmeri nemali samostatné bloky, hrali len po jednej pesničke v rámci koncertného predstavenia projektu Ostrov hudby.

Ale to sú tie menej dôležité veci. Podstatné je, že Sharpe začal veľmi nádejne a má na čom stavať. Zahraniční hostia neprišli len na výlet, napríklad novinár John Robb už na portáli Louder Than War zverejnil recenziu s názvom 10 fascinujúcich nových kapiel z festivalu Sharpe, z toho šesť je slovenských. Toto sú veci, ktoré nielen pomastia egá našim muzikantom, ale reálne im môžu pomôcť v zahraničí. Bude kam cestovať.

„Európska komisia spúšťa program Music Moves Europe a je super, že k debatám o jeho podobe prizvala aj zástupcov nezávislej scény,“ hovorí Ruud Berends. „Je s tým veľa roboty a množstvo stretnutí, ale bude to stáť za to, lebo ide o veľký balík peňazí na podporu najrôznejších hudobných projektov. Musí byť pri tom aj východná Európa, preto napríklad teraz v lete robíme veľké stretnutie v Rumunsku, kde práve vzniká organizácia na podporu exportu tamojšej hudby. U vás už je,“ dodáva a myslí tým mladých ľudí z občianskeho združenia LALA Music Export, ktorí stoja aj za festivalom Sharpe. Miša Berezňáka, Alexandra Čerevku, Táňu Lehockú, Paulu Poštolkovú, Katiu Thalerovú a ďalších.

Keď šéf najväčšieho európskeho showcasového festivalu vyhlási, že to robia dobre, je to výstižná bilancia prvého ročníka Sharpe.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie