Dejiny sú plné príbehov nepriateľstva, potrebujeme literatúru a nie hranice, ktoré nás delia

Seriál esejí tureckých spisovateľov, ktorý vyvrcholí letným autorským čítaním v Košiciach, pokračujeme textom Ayfer Tunçovej: Literatúra zbližuje.

Turecká spisovateľka Ayfer Tunç. Foto – Kalamegency

V záplave informácií, ktoré sa na nás valia, je literatúra tou najmenej dosiahnuteľnou. A to napriek tomu, že práve vďaka nej môžeme bezprostredne a úprimne poznať aj tých, ktorí hovoria iným jazykom, a navzájom sa zblížiť.

Dejiny a zemepis nie sú závislé od človeka.

Človek sa snaží preniesť vlastnú krátku minulosť – z pohľadu veku našej planéty – do dní, ktoré prežíva, aby mohol riadiť svoj vlastný svet, s každým dňom pridáva ďalší diel, a píše tak dlhý a bohužiaľ i temný príbeh, ktorý nazýva históriou.

Pre geografiu nemá človek nijako zásadný význam. Svet sa točí celkom nezávisle od ľudí, ktorí ho obývajú. Moria, nížiny, hory o človeku nevedia, rieky netečú kvôli nemu, nebudú vyššie, aby po nich človek šplhal. Ale človek ich pozná, sám im dal mená.

Človek si stvoril históriu ako koncept a interpretoval svoju minulosť, i keď je vecou názoru, nakoľko si z nej vzal ponaučenie. Vytvoril zemepis, precestoval zemeguľu a nakreslil mapy, ty si tam a ja som tu, toto je tvoja krajina a toto je zase moja.

Človek si vytvoril i svoj jazyk, a okrem hraníc, ktoré stanovil, používa na odlíšenie od druhých i rozdielnu reč. A teraz žije človek na svete, ktorý sa otáča nezávisle od neho, žije tu v rámci svojich hraníc, bez toho, aby skutočne poznal toho druhého.

Až do morku kosti

Ja, potomok ľudstva, ktoré na Zemi existuje už nejakých stotisíc rokov, žijem v krajine, ktorej vravíme Turecko a kde sa cítim byť zviazaná až do morku kostí. Moji predkovia prišli z čiernomorského prostredia, ktoré nie je súčasťou Turecka. Rodičia môjho otca a ich predkovia pochádzali zo západného Čiernomoria, z Varny. Dnes tomu kraju vravíme Bulharsko. Predkovia mojej matky zase pochádzali z východného pobrežia Čierneho mora, zo Suchumi – z Abcházska, z malej krajiny, ktorú dnes z politického hľadiska nikto neuznáva.

Nemám žiadnu predstavu o tom, odkiaľ moji prapredkovia prišli alebo aký dlhý čas na tom mieste zotrvali, či s kým sa na svojej dlhej ceste stretli. Genetický pôvod človeka je zamotaný. Môj dedko, ktorý vyrastal vo Varne, rozprával ako po turecky, tak aj po bulharsky. Ale matka mojej babičky zomrela bez toho, aby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Tureckí spisovatelia

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |