Sme v politickom zápase o európske Slovensko

Vladimír Bilčík, člen predsedníctva strany Spolu – občianska demokracia;
Michal Šimečka, podpredseda hnutia Progresívne Slovensko

Prvého mája 2018 si pripomíname štrnásť rokov v Európskej únii. Za ten čas sme zažili mnohé: nadšenie zo vstupu, apatiu z členstva, roky európskych kríz a pád Radičovej vlády, aj zmiešané výsledky slovenského predsedníctva. Doteraz však platilo, že kľúčoví hráči domácej politiky videli Slovensko v hlavnom prúde európskej integrácie.

Dnes to už neplatí. Hoci významná časť verejnosti stále dôveruje Európskej únii, rastúci počet slovenských politikov Úniu odmieta. V parlamente majú väčšinu strany, ktorých lídri konšpirujú o mimovládkach, slobodných médiách, prevrate na Slovensku či presadzujú užšie väzby na Putinovo Rusko, obhajujú Orbánovu politiku v Maďarsku a útočia na podstatu európskeho projektu. Hlavné koaličné aj viaceré opozičné strany čoraz jasnejšie smerujú k zhode na zahraničnom a civilizačnom ukotvení krajiny mimo rámec európskych liberálnych demokracií.

V minulosti sme sa mohli spoľahnúť na pud sebazáchovy, aký slovenská spoločnosť preukázala v roku 1998, keď hrozilo, že ako jediní v regióne zostaneme mimo EÚ a NATO. Lenže dnes žijeme v odlišnom historickom rámci, keď si časť strednej Európy hľadá náhradu za európsky integračný projekt. Po prvý raz od vstupu do Únie čelíme neistote, či Slovensko zostane liberálnou demokraciou v centre EÚ, alebo si zvolí šedú zónu na periférii Únie spolu s Poľskom a Maďarskom.

Túto neistotu znásobuje situácia v našom širšom susedstve. Európsku úniu obklopujú konflikty, ktoré sa reťazia od Ukrajiny cez Sýriu po Líbyu. V hybridnom zápase s Putinovým Ruskom zatiaľ ťaháme za kratší koniec. Spojené štáty americké, tradičný garant európskej bezpečnosti, sa dlhodobo sťahujú z Európy a súčasný prezident Trump opakovane spochybňuje pravidlá povojnového medzinárodného systému, od ktorého Slovensko životne závisí.

Svet vstupuje do éry súperenia medzi veľmocami bez jasných pravidiel. Únia sa tak musí spoľahnúť na svoje vlastné zdroje a politickú jednotu. Slovensko v tomto svete môže uspieť len ako jej aktívna súčasť. Doma však robíme presný opak a v tejto kritickej chvíli podkopávame našu zahraničnopolitickú orientáciu.

Únia ako politický projekt

Príčin, prečo sme dospeli až sem, je viac. Vidíme však jednu podstatnú, a tou je postupné zlyhávanie slovenskej politiky za ostatných štrnásť rokov: domácu zhodu na proeurópskej orientácií sme vystavali výlučne na výpočte finančných ziskov a nákladov nášho členstva, bez skutočných väzieb na európske hodnoty, náš národný príbeh a novodobú politickú identitu. Inými slovami, náš vzťah k Únii tvoríme bez politického obsahu. Nečudo, že takéto spojenie chradne zoči-voči pravicovému populizmu a primitívnemu nacionalizmu.

Potrebujeme preto postaviť náš vzťah k Európskej únii na pevnom politickom základe. V slovenskej politike musí jasne zaznieť, že Únia nie je ekonomický spolok či nástroj na rozdeľovanie fondov, ale politický projekt, ktorý stojí a padá na hodnotách demokracie a spoločného práva – a práve preto sme a chceme byť jeho súčasťou.

Naše členstvo v Únii prináša hospodárske výhody len preto, že sme sa pri vstupe prihlásili k politickým základom európskeho projektu. Vďaka nim môžeme v Európskej únii účinne presadzovať svoje ekonomické či iné záujmy, hoci patríme k menším členským štátom. Spoločný právny a hodnotový rámec zaručuje, že vplyv krajiny nezávisí len od hrubej moci či veľkosti národnej ekonomiky, ale aj od konkrétneho nápadu a schopnosti vlád získať podporu pre svoje priority.

Ak by totiž presadzovanie priorít v Únii bolo len vecou sily a záujmov jednotlivých krajín, naši európski partneri by možno dodnes riešili, či niekedy prijmú Slovensko do eurozóny alebo Schengenu. To, že sme sa v roku 2004 prihlásili k tvorbe európskej politiky bez kompromisov v otázkach demokracie a základných práv a slobôd, nám umožňuje dohadovať kompromisy pri tvorbe konkrétnych verejných a hospodárskych politík. Len čo však v Únii spochybníme hodnoty slobodného a demokratického štátu, spochybníme aj dôveru, ktorú si európske krajiny a ich občania spájajú so spoľahlivým fungovaním spoločného trhu a cezhraničných investícií či ochranou ovzdušia v Európe.

Slovensko má už svoju priamu historickú skúsenosť s tým, že politické hodnoty Únie sú nevyhnutným predpokladom pre hospodársky rozvoj, a nie naopak. Práve víťazstvo nad Mečiarovou autokraciou pomohlo vytvoriť európsku politickú identitu Slovenska.

Nový zápas

Štrnásť rokov po vstupe do Únie sa musíme opäť zmobilizovať na obranu európskych hodnôt v slovenskej každodennosti. Nielen v súboji so silami, ktoré nás ťahajú mimo Úniu, ale aj v boji za zmenu a kvalitnejší život doma. V skutočnosti však ide o ten istý zápas o európske Slovensko.

Naše nové politické projekty, Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia, sa hlásia k európskej politickej identite Slovenska. Ponúkame v slovenskom politickom priestore jasný a aktívny hlas za pevné miesto našej krajiny v Európskej únii. Len otvorené a demokratické inštitúcie u nás doma a kvalitné verejné služby v školstve, vede či zdravotníctve zaručia Slovensku plnohodnotné postavenie pri tvorbe európskej integrácie. A platí to aj naopak: úspech Európskej únie ako celku je nevyhnutným predpokladom pre spoľahlivú spravodlivosť, modernú ekonomiku, zdravšie životné prostredie a znižovanie priepastných regionálnych rozdielov na Slovensku.

V našej krajine prebieha politický zápas o fungujúci európsky štát. Dnes vôbec nie je isté, či naďalej prevládne naša jednoznačná orientácia na Európsku úniu. O to viac sa o ňu budeme usilovať.