Slovenské univerzity na vode: vo veslovaní nesúťažia iba Oxford a Cambridge

Veslovanie je v mnohých krajinách na západe univerzitným športom číslo jeden. Hoci na Slovensku nie je také populárne, aj tu máme svoju verziu svetoznámych pretekov osemveslíc Oxford – Cambridge.

V sobotu sa uskutoční na bratislavskom úseku Dunaja a sily si zmerajú tri miestne univerzity – Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita a Ekonomická univerzita.

„V internetových diskusiách nám vyčítali, že sa len snažíme opakovať po Angličanoch. Vieme, že sme nevynašli Ameriku, len sme sa to snažili importovať do tunajších podmienok. Chceli sme zorganizovať preteky, ktoré by boli peknou súčasťou dňa študentstva,“ hovorí Ján Žiška, ktorý s myšlienkou usporiadať univerzitný súboj osemveslíc prišiel pred troma rokmi.

Olympijský reprezentant Slovenska vo veslovaní a v súčasnosti tréner a učiteľ telocviku Slovenskej technickej univerzity regatu organizuje po veslárskej stránke, ostatné má na starosti rektorát univerzity.

Dunaj je rýchlejší a viac divoký

Súboj univerzitných osemveslíc u nás má podobný režim ako preteky Oxford – Cambridge.

Dĺžka preteku je približne 7 kilometrov, máme rovnakú časomieru a lode štartujú vedľa seba. No zatiaľ čo Temža je pomerne pokojná, Dunaj je rýchlejší a viac divoký. Keďže na jar sa v Rakúsku a Nemecku topia ľady, jeho prúd je relatívne silný.

„Potrebujeme najmä skúseného kormidelníka, ktorý Dunaj dokonale pozná. Musí vedieť, kde tečie najväčší prúd a viesť tadiaľ loď. Zároveň sa treba vyhýbať pilierom mostu a bójkam, ktoré sú takmer neviditeľné,“ hovorí André Rédr, reprezentant Slovenska v dvojskife do 23 rokov. Tento rok sa zúčastní univerzitnej regaty po druhýkrát.

Na neporovnateľne inej úrovni je aj výber pretekárov, ktorí sa konečného súboja zúčastnia. V Anglicku ich vyberajú spomedzi 160 konkurentov. Každý záujemca o účasť v preteku musí byť študentom univerzity, excelentným veslárom a mať výborný prospech v škole.

Keďže na Slovensku je veslárov málo, za univerzitné tímy môžu pretekať študenti, doktorandi, zamestnanci, absolventi aj bývalí študenti. Inak by školy posádku lode nezostavili.

Reprezentant musí ísť do Česka

Len v samotnom Londýne je viac ako sto veslárskych klubov, kým na Slovensku sú aktívne iba štyri. Aktívnych veslárov u nás nie je ani dvesto, a to už vo všetkých kategóriách – juniorov, žiakov, dorastencov, seniorov aj veteránov.

André Rédr, ktorý pred rokmi prišiel na Slovensko z Česka, sa plánuje na budúci rok vrátiť späť práve pre nedostatok veslárov u nás. Chýba mu tu totiž pretekár, s ktorým by si sadol do dvojskifu. André má naše aj české občianstvo a Slovensko tak príde o talentovaného veslára.

Podľa Žišku je český šport úplne inde ako náš.

„Česi si zo systému za socializmu zobrali to dobré a funguje im to doteraz. My sme to tu rozkopali a rozkradli, organizácie podporujúce šport sme dali do rúk súkromníkom. Pre štát je šport len sekundárna záležitosť. Nehovoriac o tom, že najviac je financovaný hokej a futbal a na ostatné športy sa akoby zabúda. Bez sponzorov a rodičov by to ani vo veslovaní nešlo,“ hovorí.

Keby si mali veslári platiť všetko sami, hodnota minuloročnej regaty by bola okolo 24-tisíc eur. Platí sa za všetko – lode, zabezpečenie, štartér, časomieru, parkoviská aj zastavenie plavieb na Dunaji. Väčšinu financií poskytuje Slovenská technická univerzita, sponzori a aj magistrát mesta.

Namáhajú najmä nohy, nie ruky

Z hľadiska fyzického výkonu je veslovanie jeden z najťažších športov. André hovorí, že veslári jazdia celý rok s párovými veslami, no pri osemveslici prechádzajú na nepárové. Úchop vesla je iný a stane sa, že niekomu praskne pľuzgier. Najčastejšie však bolia nohy.

„Všetci si myslia, že veslári ťahajú rukami, ale nie je to pravda. Namáhajú najmä nohy. V lodi sedia na slidoch – vozíkoch, preteky si vlastne odtlačia nohami. Chrbát musí byť pevný a keď je loď rozbehnutá, ruky to vlastne akoby dotiahnu,“ dodáva Žiška.

Ak si chcete vyskúšať, ako bolí veslovanie, skúste dve minúty robiť poriadne výskoky. Keď vás budú páliť stehná, vynásobte si bolesť desiatimi. Vtedy vraj budete mať predstavu o tom, čo prežívajú veslári na vode. Pretekári využívajú najmä činnosť kĺbov. Najviac namáhané sú kolená, stehná a lakte.

Pri osemvesliciach je najdôležitejšie zosúladiť 8 ľudí tak, aby otáčali svojimi kĺbmi narovnako, aby bol pohyb ťažiska na lodi rovnaký. To sú podľa Žišku malé, okom neviditeľné veci, ktoré delia rýchlu loď od pomalej lode a víťazov od porazených.

Univerzitná regata podľa Žišku nie je vec, ktorá je pre veslárov prioritou. „Je to skôr rekreačné, po pretekoch idú na večeru, na pivo, porozprávajú sa. Je to viac uvoľnená spoločenská akcia, v ktorej nie sú až tak závislí na výkone a čase. Jednoducho sadnú do lodí, pretekajú, v cieli si podajú ruky a povedia si: dobré preteky. Nie je to olympiáda ani majstrovstvá sveta. Odráža sa tu duch športu známy ešte z coubertinovských čias – byť džentlmenom. Nebúchať lakťami do stola, že som najlepší, ale ťahať ako tím za jeden povraz.“