Denník N

Rošková, Matečná, Hovan: tisíce hektárov pôdy, státisíce eur pre „našich ľudí“ (tretia reportáž z východu)

Ľubica Rošková, Ondrej Hovan (na snímke zo spisu ŠtB) a Gabriela Matečná. Foto – TASR
Ľubica Rošková, Ondrej Hovan (na snímke zo spisu ŠtB) a Gabriela Matečná. Foto – TASR

Tretí príbeh z východu opisuje schémy prepojenia politikov či nominantov Smeru, agrobiznisu a zločinu. Hlavnou postavou je tentoraz šéf regionálneho pracoviska Slovenského pozemkového fondu v Michalovciach v rokoch 2012 až 2016 Ondrej Hovan. Ukazuje sa, že ľudia okolo Roškovej boli na východe dokonca silnejší ako Taliani.

Tento 55-ročný muž disponuje, zdá sa, bohatými archívmi. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári poslal opozičnej strane SaS dokumenty o aktivitách Vadalovcov a Rodovcov. „Zabudol“ iba na jedno – na spisy o Slovákoch, pre ktorých oddane pracoval.

Dlhé roky, ako si ukážeme, Hovan kryl podvody, zahladzoval stopy, beztrestne prekračoval svoje právomoci. To všetko robil najmä v prospech jednej osoby, v tom čase poslankyne parlamentu za Smer, psychologičky, dnes veľkofarmárky stíhanej za subvenčné podvody Ľubice Roškovej, zvanej tiež Grófka. A aj v prospech jej blízkeho človeka, bývalého policajta, dnes farmára Patrika Šuchtu. Súčasťou príbehu sú aj väčší hráči v pozadí.

Dnes je už zrejmé, že ak tým chcel Hovan odpútať pozornosť od svojho vplyvu a využiť záujem o Talianov, nevyšlo mu to.

Dôležitými menami tejto reportáže sú aj Gabriela Matečná a Robert Fico – pre svoje mlčanie vo veci podozrení z vážnych podvodov.

Za Husáka v ŠtB, za Fica v SPF

Hovan mal ako vyštudovaný zootechnik zo Spišskej Novej Vsi za socializmu dobrý kádrový profil. Bez problémov ho na jeho vlastnú žiadosť v roku 1988, teda rok pred pádom režimu, prijali do Zboru národnej bezpečnosti. Nastúpil s hodnosťou podporučík a so slušným platom 1950 korún.

Nadriadení súdruhovia ho hodnotia vysoko, používajú výrazy ako dobré morálne a charakterové vlastnosti či kladný vzťah k nášmu socialistickému zriadeniu. Neudržiaval ani vzťahy s kapitalistickou cudzinou. Na jar 1989, teda pol roka pred revolúciou, sa Hovan úspešne uchádza o prácu v obávanej Štátnej bezpečnosti. Prechádza lustráciami. Prijmú ho na 2. odbor správy ŠtB v Košiciach, do funkcie staršieho referenta s platom 2700 korún. Od 1. januára 1990 mal byť povýšený do hodnosti poručíka s nástupným príspevkom vo výške 5000 Kčs. Už to nestihli, režim medzičasom padol.

Tieto a iné skutočnosti preukazuje asi 140-stranový spis, ktorý je pod osobným evidenčným číslom 238227 v archívoch Ústavu pamäti národa. Hovan nebol spolupracovník, bol priamo pracovník ŠtB. To však jemu ani jeho okoliu ani v najmenšom po roku 1989 nebránilo, aby sa v novej ére zorientoval a svoje služby ochotne poskytoval demokratickej moci. Za vlády Smeru na rebríčku stúpal. Vo funkcii bol s prestávkou od roku 2010 šesť rokov. Viacerí ľudia opakujú, že v tom období na pracovisko SPF v Michalovciach chodili ľudia pracujúci pre SIS.

Dôvody Hovanovho odvolania zo Slovenského pozemkového fondu (SPF) na jeseň 2016 nie sú oficiálne známe. Znalci pomerov svorne tvrdia, že oboje – jeho vzostup aj pád – je spojené s poslankyňou Roškovou.

„Na Zemplíne je verejným tajomstvom, že ak si chcete od SPF prenajať pôdu na najmenej desať rokov, stojí vás to úplatok dvesto eur za hektár. V keši. A prečo ho stiahli? Prekážalo im zrejme, že už bol príliš chamtivý, už sa nedelil s ľuďmi nad sebou, nechával si všetko pre seba. Dovtedy Rošková všetko pakovala do kabelky a nosila do Bratislavy,“ uvádza náš zdroj zo štátnej správy, ktorý si želá ostať v anonymite.

O korupcii hovoria aj viacerí poľnohospodári na východe.

Farmári sa sťažujú, že systém úplatkov bol na michalovskom pozemkovom fonde pred Hovanom aj po ňom. Jeho predchodcu dosadil vplyvný človek SDKÚ Martin Pado. Dnes už vieme, že polícia pre úplatky vyšetruje michalovského šéfa SPF, ktorý prišiel po Hovanovi a bol prikrytý inou politickou stranou – Sieťou. Patrik Dzurjovčín, zvaný tiež Švejk (podľa reštaurácie, ktorú prevádzkoval), nevydržal dlho, iba 110 dní. Skončil vo funkcii po tom, ako ho cez agenta vlákala do korupčnej pasce NAKA.

Nebol to na ďalekom východe jediný prípad svojho druhu. Čarovnú formulku „dvesto eur za hektár“ počula aj šéfka družstva Pinkovce. Priamo na poli ju potom oslovila NAKA s otázkou, prečo nenahlásila pokus o korupciu, keďže sa dopočuli, že jej „Švejk“ ponúka vybavenie nájmu 50 500 hektárov pôdy, ak zaplatí 10-tisíc eur, čo odmietla.

Na dôvažok vraj Hovan ponúkal „Švejkovi“ sumu vo výške desiatok tisíc eur za to, že nepôjde na jeho (výnosné) miesto. Neuspel.

Na korupciu za Hovana sa verejne sťažoval aj Talian Antonino Vadala, jedna z hlavných postáv posledného textu zavraždeného novinára Jána Kuciaka. „Zaplatil som bokom 50-tisíc eur a nemám ani peniaze… ani pôdu,“ kričal

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kauza Dobytkár

Slovensko

Teraz najčítanejšie