Murín v Spektre prezentoval „dôkaz o nebi“, šesť rokov starú knihu kritizovanú vedcami

Ak si v stredu poslucháči verejnoprávneho Slovenského rozhlasu naladili vedeckú reláciu Spektrum, dozvedeli sa tam o posmrtnom živote a „dôkaze neba“.

Autorom dielu bol kontroverzný publicista Gustáv Murín, s ktorým RTVS dohodla spoluprácu na tejto relácii v apríli. V Murínovom príspevku opisoval moderátor zážitky pacientov, ktorí prekonali klinickú smrť.

„Málokto však vie, že tieto zážitky laikov doplnil americký neurochirurg, Eben Alexander z Harvardu,“ prihováral sa poslucháčom moderátor Milan Jeluš.

Alexander sa dostal do kómy pre zápal mozgových blán. „Opísal to slovami: po siedmich dňoch v kóme, keď ľudská časť môjho mozgu, neokortex, bola neaktívna, som zažil niečo také hlboké, že mi to dalo vedecký dôvod veriť v existenciu vedomia po smrti.“

Podľa príspevku sa Alexandrovo vedomie „oslobodené od mozgu“ vydalo do novej, širšej dimenzie, ktorej existencii by predtým neveril.

Novinka, ale šesť rokov stará

RTVS reláciu Spektrum na webe prezentuje ako „tri novinky zo sveta vedy a techniky“, vysiela ju od pondelka do piatka na Rádiu Slovensko a má necelé tri minúty.

„Novinka“, ktorú si do stredajšieho vydania vybral Murín, má v skutočnosti šesť rokov. Alexander vydal knihu „Dôkaz neba: Cesta neurochirurga do posmrtného života“ ešte v roku 2012. Slovenské médiá o Alexandrovej knihe, ktorá bola bestsellerom, písali viackrát, už aj v roku 2014.

Týždenník Plus 7 dní v tomto roku vydal článok, ktorý okrem iného obsahuje takmer tú istú vetu, akú použil Murín v Spektre v máji 2018. Má predstavovať dôkaz o posmrtnom živote: „Kým neuróny môjho kortexu ochromili baktérie, moje vedomie, oslobodené od mozgu, sa vydalo na cestu do širšej, novej dimenzie vesmíru.“

Rozdiel medzi článkom v Plus 7 dní a vydaním relácie Spektrum je však v tom, že týždenník už v tom čase priznal, že Alexandrova kniha o posmrtnom živote sa stretla s veľkou kritikou vedcov. Murín v Spektre nič podobné nerozoberal.

Alexandrove knihy si nekriticky všimli aj iné slovenské weby, napríklad Hlavné správy, ktoré o ňom písali vlani v decembri.

Na vydanie Murínovej relácie na Facebooku upozornil učiteľ Juraj Smatana. Murín je biológ a prírodovedec, študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde dnes pôsobí ako vedecký pracovník. Fakulta sa však od jeho názorov dištancovala.

Z relácie Spektrum po Murínovom angažovaní odišiel jej dlhoročný moderátor Ján Mečiar.

V knihe nesedia základné fakty

Alexandrove knihy sa stretávajú vo vedeckej obci s tvrdou kritikou. Bežný čitateľ sa to dozvie už na Wikipedii. Eben Alexander je totiž vo svete pomerne známy a články, ktoré z vedeckého pohľadu spochybňujú jeho tvrdenia, publikovalo mnoho veľkých médií, vrátane Guardianu či The Atlantic. Rozsiahly investigatívny text o Alexandrovi vyšiel aj v magazíne Esquire.

V relácii Spektrum však žiadna zmienka o vedeckej kritike neurochirurga nezaznela. Pritom s jeho prácou a životom sa spája hneď niekoľko problémov. Alexandra pred vydaním jeho knihy prepustili z dvoch zamestnaní, a to po opakovaných súdnych sporoch.

Ako zistil reportér Esquiru Luke Dittrich, ktorý sa Alexandrovi venoval, v auguste 2003 ho suspendovalo medicínske centrum UMass Memorial a odobralo mu možnosť operovať pre podozrenie z nesprávne vykonanej operácie.

Zo súdnych sporov s Alexandrom pritom vyplynulo, že neurochirurg pozmenil lekárske záznamy, aby zakryl svoju nekompetentnosť.

Problémy však sú aj s faktmi v samotnej knihe. Niektoré boli banálne. V knihe napríklad tvrdí, že sa do kómy dostal, keď niekoľko dní pršalo, a keď sa z kómy prebudil, videl dúhu.

Dittrich jednoduchým overením počasia zistil, že v tie dni na mieste, kde Alexander ležal, nepršalo, a teda sa tam nemohla objaviť ani žiadna dúha.

Reportér našiel podobných pasáží viac: Alexander napríklad tvrdil, ako ho po privezení do nemocnice trápili bolesti, no tesne pred tým, než upadol do kómy, „krištáľovo čistým hlasom“ zvolal: „Bože, pomôž mi!“

Ako však vypovedali lekári, Alexandra pred tým, než do kómy upadol, intubovali, teda mu zaviedli plastovú hadičku do krku cez hlasivky a priedušky. Nič teda hovoriť nemohol, a už vôbec nie „krištáľovo čistým hlasom“.

Vedci knihu tvrdo kritizujú

Knihu Ebena Alexandra kritizovali nielen novinári, ktorí skúmali pozadie jej vzniku, ale aj vedci. Jedným z najznámejších je neurovedec Sam Harris, ktorý Alexandrovu knihu nazval „alarmujúco nevedeckou“.

Harris postavil svoju kritiku na fakte, že Alexandrov zážitok so stavom klinickej smrti sa podľa autora odohral v momente, keď bola jeho mozgová kôra „vypnutá“ či „neaktívna“. Harris napísal, že ak Alexander takéto niečo tvrdí, „nevie o prírodných vedách absolútne nič“.

Väčšina vedcov sa pri kritike Alexandrovho vnímania jeho zážitku zhoduje v tvrdení, že to, čo Alexander podľa svojich slov zažil, nedokazuje existenciu neba, ale – ako napísal vedec Michael Shermer v časopise Scientific American – ide o „existenciu halucinácií“.

Okrem toho Alexandrovi vedci (napríklad britský neurovedec Oliver Sacks) vytkli, že už jeho samotný prístup, v ktorom odmieta možnosť prirodzeného vysvetlenia svojho zážitku (teda napríklad halucináciami v stave kómy), je v podstate nevedecký.

Kritici Alexandrovej knihy sa zhodli, že existencia neba je v prvom rade otázkou viery, a nie vedy.

Murín: Priestoru je málo

Gustáv Murín sa stal autorom relácie, ktorú sám predtým kritizoval. Aj teraz napísal, že „sa v nej celé roky objavovali pochybné anekdoty z akože vedeckého prostredia“, na čo verejne upozorňoval.

„Prichádzame so správami z vedeckého prostredia reflektovanými vo svetových médiách. Nemôžeme používať dôsledne vedecké články, s ktorými prichádzame denne do styku, pretože narážame na obmedzený časový priestor a nutnosť obmedziť odborné výrazy,“ tvrdí autor Spektra.

Háji sa tým, že správa o Alexandrovi by si vyžadovala väčší priestor, ktorý relácia nemá. „Ide totiž o časový rozsah 120 sekúnd, do ktorých sa musí zmestiť zahlásenie a tri správy. A tie majú byť z vedeckého prostredia, ale zaujímavé pre laika.“

Vo vede sú podľa neho bežné kritické názory na vedecké výstupy či ich autorov, a bolo by dobré im dať priestor, no v rozsahu niekoľkých viet sa to podľa neho nedá. „Na druhej strane je to podnet, aby si vnímavý poslucháč vyhľadal, pokiaľ ho téma zaujme, dostupné údaje a urobil si názor sám. To považujem za ideálny výstup danej relácie,“ dodal Murín.

S príspevkom nemá problém ani RTVS. „Samotná téma existencie posmrtného života je oblasť, kde sa odborníci nedokážu zhodnúť. Príspevok informoval o knihe neurochirurga, ktorú napísal na základe vlastného zážitku. Nijako netvrdil, či názor jej autora spĺňa alebo nespĺňa vedecké kritériá,“ napísala hovorkyňa Erika Rusnáková.

Vedenie RTVS v stredu vydalo stanovisko k minulotýždňovému prepusteniu niekoľkých reportérov. Okrem iného napísalo, že RTVS ide o „prinášanie informácií pre všetkých a z každého názorového spektra“.

„RTVS si naďalej bude udržiavať svoju nezávislosť, verejnoprávnosť, bude zdrojom kvalitných, overených a dôveryhodných informácií, čomu napomôže aj vybudovanie tímu dátovej žurnalistiky, na ktorom sa začne pracovať,“ píše sa v stanovisku.